Narážky na termín mojej svadby počúvam čoraz častejšie. Nemám problém ich počúvať, prepočúvať, nereagovať, či tajomne sa pri tom usmievať a neskutočne zahmlievať. Už som si na to zvykla. Asi to je vekom, čím som staršia, tým častejšie si niektorí ľudia myslia, že už mám najvyšší čas. Ale kedy je ten najvyšší čas?
Keď budem mať po boku niekoho, s kým chcem stráviť zvyšok života? Každé ráno sa vedľa neho zobúdzať najbližších 50 rokov?
Keď budem s niekým, koho budem považovať za vhodného otca pre moje deti?
Keď nájdem niekoho, s kým si budem neskutočne dobre rozumieť? Niekoho, kto ma vždy rozosmeje? S kým sa dokážem o všetkom porozprávať?
Alebo stačí, ak nájdem niekoho, kto ma nebude mlátiť každý druhý týždeň? Niekoho, kto bude fajčiť iba marihuanu, lebo to predsa ešte nie je narkoman? Niekoho, kto sa iba raz za mesiac ide rozbiť do krčmy? Niekoho, kto síce predtým stihol "spoznať" pol dediny, ale však mňa má úprimne rád a bude mi do smrti verný?
A čo potom, keď už viem, vedľa koho sa chcem zobúdzať? Keď viem, kto by mohol byť dobrým otcom pre moje deti? Keď viem, že ho dokážem rešpektovať a nevidieť jeho nedokonalosti? Až potom je ten najvyšší čas na svadbu?
Lebo, čo ak sa mýlim? Čo ak to vôbec nie je tak, ako sa to teraz zdá? Čo ak o rok/dva/tri/desať/dvadsať/tridsať rokov spoznám niekoho, kto bude lepší, budem si s ním viac rozumieť, bude ma viac priťahovať, bude mať menej nedokonalostí, bude ma viac milovať, bude lepším otcom pre moje deti?
Možno sa mýlim, ale najvyšší čas bude vtedy, keď sa rozhodnem a dokážem s tým rozhodnutím žiť celý život. A ja fakt netuším, kedy to bude. Veselo ma môžu všetci otravovať otázkou, kedy sa vydám. Bude to vtedy, keď naberiem odvahu a budem mať v tom jasno...
Aj keď možno nie všetci, ktorí vstupujú do manželstva majú vo veciach jasno. Odvážni však musia byť. A to obdivujem. Že sa na to dajú... A hlavne tých, ktorí manželstvo berú svedomito, ozbrojení trpezlivosťou a láskou, dokážu prijímať kompromisy, tolerovať nedostatky toho druhého a nesnažia sa nasilu nič meniť. Celý život. Bok po boku.
