Najprv som si myslela, že jesenné handry sa urazili, keď len tak opustené ležali toľko v skrini. Že sa tak urazili, až sa zrazili. Nie s koňom, ani s vlakom. Akože normálne sa scvrkli. Zmenšili. Dúfam, že rozumieš. Lebo ja som tomu nerozumela.
Potom som sa ale postavila na váhu. Nie na kuchynskú, lebo tá váži len do 8 kíl a toľko som už dobrých 23 rokov nemala. Na takú normálnu som sa postavila, na ktorej sa ľudia vážia, aby si mohli robiť zbytočné komplexy. No a na displeji svietilo nejaké čudné číslo. Videla som už také, ale som myslela, že to má niečo spoločné s erotikou. A ja s erotikou veru nič spoločné nemám. Iba ten sprostý displej nás dal do súvislosti. (Denníček môj, nestrácaš sa ešte?)
Taká je holá pravda. Pribrala som ako divá sviňa. Darmo som rifle obviňovala, keď som sa poležiačky do nich snažila zapnúť, že sa zrazili od urazenia. Veru sa im musím ospravedlniť. Vlastne aj poďakovať. Lebo mi otvorili oči. Uvedomila som si, denníček môj najmilejší, že musím so sebou niečo robiť. Len som sa zatiaľ nerozhodla, čo.
No, mohla by som menej jesť. Vlastne nemohla. Ako by som mohla existovať večer, pri telke, bez čokolády?! To je predsa moja happy hour! Toho sa veru nevzdám.
Mohla by som začať cvičiť. Ale fitneská neznášam, behať nemôžem, lebo však po asfalte sa nemá a po tráve sa tiež nesmie a navyše prší, takže je všade blato. Bicykel tiež nemám, lyžovať sa ešte nemám kde a na plávanie je už veru zima. Doma pred telkou sa tiež nesmie, lebo keď skáčem, tak sused hneď búcha na stenu, čo vyvádzame. A pred telkou sa má ležať, to je tá správna poloha, nebudem zavádzať žiadne novoty!
Tak mi z tohto jednoznačne vychádza, že viem, čo musím urobiť. NIČ. Kašlem na chudnutie. To je pre tie s menším sebavedomím. Ja navyše na blbosti nemám čas.
Aj keď som sa stavila s jednou známou, že budeme spoločne chudnúť. Ale ako by to vyzeralo, keby som schudla a ona nie? To by som jej predsa nemohla urobiť! Pretože ja som charakter, budem ju morálne počas chudnutia podporovať a už teraz si viem predstaviť to svetlo v jej očiach, keď zistí, že schudla a ja nie! A teraz si ty, denníček môj milovaný, predstav to svetlo v mojich očiach, ktoré žiari pri myšlienke, že niekomu môžem urobiť radosť!
Veru, kilá nie sú dôležité. Dôležitý je ten pocit, skrytý kdesi v tuku. A navyše, ako by vyzeral tento svet, keby všetci boli krásne vyšportovaní/štíhli/atď.? Bola by to nuda. Takže ja vlastne spestrujem svet a to je ďalšia ušľachtilá myšlienka. Ja som fakt charakter!
(Denníček môj, dúfam, že si sa úplne nestratil a pochopil si, že aj keď pred chvíľou to bola tragédia, teraz je to už akože v poriadku, lebo som príliš lenivá, aby som zvrátila aj tak nezvratný osud. Navyše som si našla skvelú výhovorku, aby som svoju lenivosť zakryla a ešte to uhrala na charakter. Dúfam ale, že si nikto zo mňa príklad brať nebude, lebo už teraz viem, že okrem teba toto číta aj moletná Vierka, Mirka aj Žaneta a všetky tri majú na to, aby zhodili nejaké kilečko a dostali sa do formy. Tak si fakt neberte zo mňa príklad!!! A nežerte!!! A cvičte!!! Alebo ako hovorí môj milovaný "ja viem, že keby si sa naštvala, tak schudneš, ale keď ty sa nie a nie naštvať!" Urobte mi preto radosť, NAŠTVITE SA aspoň vy!!!)
