Wikipédia je internetová encyklopédia, ktorej autorom je široká verejnosť, možno ju voľne upravovať a slobodne čítať. Človek v nej nájde takmer všetko. Keď hľadám niečo pomocou googla veľakrát ma odkáže práve na wkipédiu. Keď niečo hľadám na wikipédii buď mi poskytne požadované informácie, alebo mi ponúkne možnosť vytvoriť túto stránku. A tak som si najskôr zistila, či stránka o našej škole už existuje. Keďže neexistovala, najskôr som sa zaregistrovala na wikipédii. Prišlo meno, heslo a s chuťou som sa pustila do práce. Ale chuť ma postup opúšťala. Najskôr som uverejnila "zameranie našej školy". Odstavec na druhý deň zmizol s upozornením, že kopírujem cudziu prácu, hoc zameranie som vytiahla z plánu práce školy, ktorý som vypracovala ja. Najskôr som vôbec nechápala o čo ide, veď zameranie nie je opis niečoho, ale presná definícia. Neskôr mi operátor - redaktor wikpédie vysvetlil, že táto veta visí na webovej stránke školy a musela som napísať čestné prehlásenie, že autorom textu som ja. Po pár dňoch text vrátili späť a ja som sa s trošku menšou chuťou a malou dušičkou pustila do ďalšieho odstavca "História školy". Táto časť mi dala poriadne zabrať, pretože údaje som čerpala z kroník školy a obce a zároveň bojovala s niečím novým - úpravou textu vo wikipédii. Po celý čas visel nad stránkou oznam sťaby Damoklov meč, ktorý mi oznamoval, že stránka nemá dostatočnú vážnosť a môže byť zmazaná. A tak som už nie s chuťou, ale so strachom chcela zvýšiť vážnosť stránky. Uverejnila som externý odkaz na webovú stránku školy a fotografiu školy, čo okrem iného nebola jednoduchá záležitosť. V tom sa zjavil odkaz, že mi ďakujú za spoluautorstvo stránky a tak som si dala k zadaniu úlohy veľkú červenú fajku, zhlboka som si vydýchla a čakala na oznámkovanie vyučujúcim. Keď mi miesto hodnotenia prišlo, že úloha nie je splnená, hneď som klikla na wikipédiu a tam ma čakalo to najhoršie - stránka bola fuč. Prvé pocity boli, že mi chcel niekto ublížiť a moju drinu zámerne zmazal - veď všetko je tam plne otvorené a zrušiť niekomu niečo nie je problém - trvá to pár sekúnd. Ale potom pri opakovanom pokuse založiť stránku som prišla veci na korienok.
A dnes som si už vôbec nie istá, či by som mala ešte niekedy chuť spracovať niečo, čo mi možno niekto komu sa to moc nezdá hodí rovno do koša. Veď to čo je niekomu vzácne a dôležité nemožno odstrániť len preto že inému sa to zdá nepodstatné.
