vojna mojej mysle

Len tak stojím a hladím na teba, si tak krásna. Čierne vlasy ti padajú až na prsia a zakrývajú tvoje nesmele hnedé oči. Tvoja bledá tvár je zdobená pehami a tvoj úsmev je ako letné ráno - tento obraz ma ešte stále drží pri živote. Po tejto spomienke, pre ktorú mám chuť žiť, pre ktorú musím zabíjať, nachádzam odvahu konečne otvoriť oči a konfrontovať svoju myseľ s krutou realitou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Stojím uprostred bojového poľa, v rukách zvieram zbraň ako svoju lásku, obímam ju a spolieham sa len na ňu. Len ona a ja, potoky krvi a haldy oceľovej šede - to je môj svet. Som vojakom, vraj bojujem za slobodu, ale čo je to za slobodu keď na úkor mojej slobody musím zabíjať? Brať matkam synov a ženam mužov? Len tá predstva núti ma konať ako zviera, zabíjať a plieniť, to všetko len pre teba, len preto aby som ťa ešte raz mohol vidieť, ešte raz ťa mohol objať, prechádzať prstami pomedzi tvoje vlasy, len preto aby som bol stebou a bol konečne šťastný. Preto som si pošpinil ruky krvou, aj keď ľahśie by bolo zomrieť bez boja, zomrieť prvý a ešte čistý. No láska k tebe núti ma zabíjať proti mojej vôli, utápať sa v krvi "nepriateľa", núti ma nevšímať si kvílenie ranených a prosby o rýchlu smrť, o ranu z milosti. Nie, nechávam ich pomaly krvácať, trpieť, vykašliavať krv, zmietať sa v posmrtných kŕčoch a neľudských bolestiach. Prináša mi to uspokojenie, vidieť ich trpieť, vybíjam si na nich svoju nenávisť voči tým, ktorí su za túto nezmyselnu vojnu zodpovední. Zo začiatku som vnímal každú moju obeť, trápilo ma, že som možno zabil milujúceho otca, verného manžela a múdreho muža, teraz je každá ďaľšia obeť len číslo, toto číslo musí byť čo najväčšie a ono rastie. Mením sa na obludu vraždiacu pre radosť, pre vlastné vykúpenie, pre koniec nezmyselnej vojny, pre tvoju vôňu, pre tvoje objatie a pre tvoju lásku. Priatelia vôkol, padajú jeden za druhým, Morena si ich berie k sebe, zomierajú v mne svojho národa, v nezmyselnej vojne. Uź ani neviem kto ju začal, neviem kedy skončí a či ju vôbec prežijem. Pri živote ma držia iba ilúzie, predstavy, túžby, strach a zabíjanie. Zostájajú mi posledné ńaboje, malé kúsky ocele zhmotňujúce moju nádej. Štrnásť kúskov ocele, symbolizujúcich túžbu žiť, túžbu s tebou byť, 14 mesiacov na bojisku, desiatky mŕtvych, ktorí zomreli mojou rukou. V noci nemôžem spať, mám strach, a aknáhodou zaspím navštevujú ma mŕtvi, ktorí nemajú kľud, pretože zomreli zbytočne, pretože chceli ešte žiť. Stojím v zákope a opäť zabíjam, "nepritelia" zomierajú, zomierajú tiež vojaci bojujúci po boku mojom, no krásna smrť v ćiernom závoji pre mňa stále nechodí. Chcem zomrieť, nechcem už žiť a vraždiť, no však som zbabelec a nedokážem ukončit svoje trápenie, nedokážem žiť, nedokážem zomrieť. Som mŕtvy za živa uväznený v pekle ohňa, ocele, krvi a smrti. Ano stále som na Zemi a stále "žijem", stále moje pľúca plní kyslík, v ktorom cítiť smrť a pušný prach, stále moje srdce bije a okysličuje horku krv, týmto prudkým jedom, kyslíkom nasiaknutým bolesťou, beznádejou, šialenstvom a smrťou. Moje pochmúrne myślienky narušil praskot kostí a neľudský výkrik bolesti, ktorý lámal myšlienky, práve zomrel ďaľší človek pod váhou oceľovej šelmy - pod váhou tanku, ktorý ako šelma, roztrhal ho na kusy, v tom som počul zasvišťanie, náboj letel sprava a len tesne minul moju hlavu, keď som sa otočil zacítil som prudkú bolesť a padol som na kolená z úst sa mi vymalila klaž horkej krvi, usmial som sa a padol na hruď do prachu vedľa mŕtvych priateľov, chvíľu sa moje telo bránilo a chcelo ešte žiť no myseľ bola spokojná a s úsmevom som sa zvíjal v krčoch upadol som do agónie a ďal som zbohom mojej láske tej vysnívanej dievčine s čiernymi vlasmi, hnedými očami a krásnym úsmevom, posledný krát som jej zamával a povedal jej: "Zbohom láska", to dievča sa volalo Život a každý to dievča ľúbi, a každému zlomí srdce. Vždy ked sa človek posledný krát nadýchne a s úsmevom povie pri oltári svoje áno krásnej blondýne v čierných šatách, práve vetdy hovorí zbohom čiernovlasému dievčaťu.

Peter Štipčák

Peter Štipčák

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek ako každý iný... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu