Je pravda, že množstvo ľudí na celom svete sa v tom nájde. Po prvom sklamaní asi všetci z nás pochopili, že život nie je rozprávkou, o ktorej sme čítali ako malé deti.
Tá bolesť, to utrpenie, toľko nezodpovedaných otázok, na ktoré už odpovede nedostaneme.
Aj ten najsilnejší chlap, ktorý úprimne miloval, skončil po podraze od partnerky na kolenách. Aj tá najväčšia bojovníčka si siahla na svoje dno keď videla ako jej partner uteká za druhou.
Je však pravdou, že svet sa nám v tom momente zmenil a začali sme sa naň pozerať odlišným spôsobom.
Všetky životné udalosti nás ovplyvňujú. Menia nás a formujú. Osobne si myslím, že sú dve cesty ako sa s takou bolesťou ľudia dokážu vysporiadať.
Bojujú!
Tou prvou cestou je trápenie, alkohol, rýchla náhrada a záplata na svoje zlomené srdce. Nechcem aby to znelo nihilisticky ale takéto riešenia v dlhodobom horizonte nemajú veľkú úspešnosť. Človek iba bojuje sám so svojou bolesťou a svoju pozornosť sa snaží upriamiť na všetko to, čo mu aspoň trochu rozptýli myseľ.
Chceš kričať? Tak krič!
Chceš plakať? Tak plač!
Ale nikdy neznehodnocuj seba!
No a potom tá druhá cesta.
Je smutné, že v tom najťažšom životnom období zabúdame na jednu dôležitú osobu.
Tou osobou je človek v odraze zrkadla!
Ten jediný človek, ktorý bol pri prvom nádychu a bude aj pri poslednom.
Chápem, že doba je rýchla a vlastne na tú najdôležitejšiu osobu často zabúdame.
Milujeme pizzu, milujeme spánok, milujeme kritizovať,… ale nemilujeme seba samého.
Pre tú hŕstku ľudí, čo sa dostalo až sem a je jedno či máte momentálne partnera alebo nie. Ale skúste viac myslieť na seba. Skúste spoznať seba samého.
Obyčajné večera alebo káva sám so sebou. Ísť do kina na film sám so sebou. Ísť do sauny sám so sebou…
Možností je veľa.
Na záver možno také malé zamyslenie.
Láska je nabitá zbraň, ktorú dáte svojmu partnerovi a celý ten čas veríte, že nestlačí spúšť. Ako však môžete veriť druhým keď neveríte sebe samému.
