Človek si povie, paráda. Aj sa stalo, že som bola medzi uverejnenýmiautorkami, a v čísle, ktoré vyšlo 30. augusta, som bola uvedená akojedna zo šťastných výherkýň. Dovolenkové obdobie bolo v plnom prúde, jasama som sa spoločne s priateľom chystala na ďalšiu z nezabudnuteľnýchdovoleniek a preto som neprikladala dôležitosť dobe, v ktorej som nadoručenie výhry čakala. Brala som to ako hotovú vec, veď to bolo čiernena bielom ( doteraz mám ten osudný výtlačok odložený). Pozornosť somzbystrila v priebehu októbra. Stále mi z tej pošty nič nechodilo. Aleverila som, že ide o omeškanie alebo dokonca že je to štandardná dobadodania výhry, veď som mala doma corpus delicti, číslo časopisu aj smojím menom medzi výhercami.
Skrátim to a poďme rovno do svetadojmov a špekulácií. Žltý papierik mi z pošty nikdy neprišiel. Vjanuári som stratila trpezlivosť a nahradil ju spravodlivý hnev.Zavolala som do redakcie vydavateľstva ( vôbec nie malého, skôrnaopak). Pani, ktorá mi to zdvihla, povedala, že tu nie je prítomnápracovníčka, ktorá by mi mohla pomôcť. Mám zavolať neskôr, nevie kedypresnejšie. Výsledkom bolo, že som sa nasledujúci týždeň nemohladovolať vôbec. Skúsila som teda mail. Prvý mi neprešiel, vrátil sa.Druhý prešiel, ale dodnes je bez odpovede. Zostalo mi tedatelefonovanie na vlastné náklady do redakcie v Bratislave. Po týždni aniečo som sa znova dovolala ( Šťastena síce stála pri mne, ale hneď nato ma opustila). Mladá žena s jemným hlasovým fondom ( takmer šepkala)po stručnom oboznámení sa s mojím problémom mi dala najavo, že vie, očo ide. Oznámila mi, že ani ja ani zvyšné šťastné výherkyne jednoduchonič nedostaneme. Sľubované ceny dostali ako reklamné balíčky. Avšetkých desať balíčkov sa záhadne stratilo na pošte. Na moju otázku,či tento fakt ( že nemám čakať, lebo nič nedostanem) bol uverejnený vniektorom neskoršom čísle a mohla som ho prehliadnuť, slečna zhrozeneodpovedala: Nie, niečo také si nemôžu dovoliť uverejniť.
Vtomto bode som telefonát ukončila. Môj dojem? Neuveriteľné. Iste, môžesa to stať, ale ja som po tomto rozhovore dojem vierohodnosti nemala.Nejde a nešlo mi ani tak o tú cenu, ako o prístup k človeku. Od slečnys jemným hlasovým fondom som nepočula ani len prepáčte na to, ženereagovali na mail, na to, že človek za vlastné telefonuje apýta lensvoje.
A moje špekulácie? Kto vie, kde sa tie balíčky stratili?Nevonia ženská osádka redakcie ako Naomi Campbell? V redakcii majú ajmoju súkromnú adresu ( pripisovala som ju k príbehu z dovolenky). Keďuž si nemohli dovoliť zverejniť to, nemohli ma kontaktovať súkromne?Stačilo vysvetlenie a kúsok slušnosti. Nič viac. Koniec koncov, 10výherkýň znamená 10 príbehov, ktoré boli uverejnené na dvojstránkečasopisu v dvoch číslach. Zhodou okolností bola uhorková sezóna,redaktorky mohli spokojne dovolenkovať, veď kúsok práce sme odviedli zanich. A to v konečnom dôsledku zadarmo.
Kašľať na Naomi, veď ažtaká strata to nie je. Oveľa väčšie znechutenie vo mne vyvolal postojredakcie . Neochota, pokútne vysvetľovanie a absencia slušnosti včasopise, ktorý už v názve radí ženám všeličo, len aby boli báječné.Ďakujem pekne, neprosím.
