Mojastarká má len niekoľko priateľov, no s každým pri náhodnom či dohodnutomstretnutí dokáže prehodiť zopár viet. Samozrejme začína zdvorilostnou otázkou typu: „ Ako sa máš?, Zdravíčkoslúži?“ Potom prichádza na rad množstvo klebiet a babských pletiek, ktoré sadokážu predĺžiť aj na hodinu neustáleho hovorenia.
Akzačnem porovnávať svoj život a život svojich priateľov neviem či by som savôbec dopracovala k slovu niekoľko. Pritom môj facebook ukazuje úplne inéčísla. Mám 150 . A to je eštepomerne malé číslo. Pravda je, že neviem odkiaľ sa tie čísla nabrali.
Aj vyby ste sa dnes mohli stať mojimi priateľmi.
Tí čoma naozaj poznajú, vedia, že som utiahnutý introvert, ktorý má problém začleniťsa. Práve v tomto mi facebook, twitter, skype a iné siete poskytujúnemalú výhodu.
Mám totiž dostatočný čas na vymyslenie vtipnej, trošku ironickeja v konečnom dôsledku dokonalej odpovede k danému okamihu. Niktonevidí moje chvíľkové zaváhanie, potiace sa ruky a ani nutkanie pohrýzaťsi všetky nechty. Stres a tréma.
Dôležitosť v komunikácii predstavuje aj očný kontakt.Pre mňa sú oči zrkadlo do duše. Prezrádzajú príliš veľa. Mám pocit, že to jenajhlavnejší dôvod prečo ľudia v takej veľkej miere využívajú tento druhkomunikácie.
Blízkosť a otvorenosť nás desia.
Chceme aby nás všetci poznali a hovorilio nás.
Idelen o ustráženie miery a životného priestoru, ktorý potrebujemevlastniť. Aj keď si v konečnom dôsledku neuvedomujeme, že to čo sme nazačiatku chceli ovládať, ovláda nás.
Facebookbol vytvorený preto, aby ľuďom pomáhalzbližovať ľudí. Jednou z vecí,ktoré dosiahol je odcudzenie.
Lebodnes už neplatí, že ten kto niečo vie a dokáže je obľúbenýa uznávaný. Chválu žnú len tí, ktorívystrúhajú najväčší duck – face alebo ukážunovo prerobenú kúpeľňu. Áno, presnetýmto moderným a zvráteným smerom sa uberáme.
Asinajlepšie pôsobenie sociálnych sieti na človeku nám prezentovali tvorcovia animovaného filmuWall-e. Naša zem sa stane obrovským smetiskom. A my skončíme ako prepasenébytosti ovládané
„vyššou technickou mocou.“
V tomto virtuálnom svete,nič neutajíš.
Časysa menia rýchlejšie ako si uvedomujeme. Zatiaľ, čo ja som svoje detstvo prežilahrami hraním na princeznú Sisi či Fantagíro a domáce väzenie bolo premňa rozsudkom smrti.
Dnešným deťom sa pri slove domáce väzenie zdvihnú oba kútiky ústsmerom nahor a pri slove ihrisko sa rozbliká kontrolka
„ Nemám v slovníku.“ Nastáva slastný pocit akého si vykúpenia odreality. Gratulujeme, práve ste svojmu dieťaťu predĺžili pobyt na internetez 2 na 5 hodín.
Mali by sme vedieť, že každý sluha sa razstane pánom. No ani ten najväčší pánnemá moc navždy.
Nahradí ho niečo mocnejšiea vyspelejšie?
