Keď raz človek podľahne živej histórii, často už niet cesty späť, pretože si ju zamilujete na celý život a vynaložíte nemalé časové i finančné úsilie, aby tá vaša živá história stála čo najviac za to. Živá história je hobby, ktoré sa čoraz viac začína šíriť celou Európou. Často si ho zamilujú stredné a mladé generácie, avšak nájde sa aj niekoľko jedincov z tej staršej, ktorým až dnes umožnila pokročilá veda súčasnej doby žiť históriu tak, ako s najväčšou pravdepodobnosťou bola. Obohatila totiž ich poznanie o nové fakty a poznatky.
Žiť históriu tak, ako to naozaj bolo, je v dnešnej dobe veľmi zložité. Často sú jej nadšenci nútení naučiť sa dávno zabudnutým remeslám, alebo technikám, ktoré sa už dnes nepoužívajú, tiež vyhľadať remeselníkov, ktorí by boli ochotní vyrábať predmety, ktoré ešte nikdy v živote nevyrábali, musia vedieť pochopiť filozofiu a život vtedajších ľudí a rozmýšľať pri rekonštrukcii života dávnych dôb presne ako oni. To všetko ale prináša množstvo pozitív, pretože často prídu na rôzne zaujímavosti, nadobudnú nové zručnosti v rôznych smeroch a pochopia niektoré myšlienky doby ktorú rekonštruujú, také ktoré dnešný človek ťažko bez nejakého podnetu pochopí.
Z roka na rok sa toto hobby šíri čoraz viac naprieč Európou, vznikajú nové kluby, združenia, ktoré rekonštruujú, žijú históriu a jej posolstvo šíria medzi ľudí. Tým posolstvom je poznať a pochopiť život našich predkov tak, ako naozaj žili, aby ľudia vedeli, s čím sa človek v minulosti stretával a aké myšlienky a ciele ho životom sprevádzali. V našich končinách existuje viacero takýchto skupín, klubov, ktoré sa živej histórii venujú. Ich členovia jej prepadli už v mladom veku a venujú sa tomuto hobby podaktorí už veľa rokov.Prvým z nich je Ladislav Tomič, štatutár občianskeho združenia Curia Vitkov o.s. z Českej Republiky. Jeho cesta k živej histórii viedla cez historický šerm, ktorému sa začal venovať v roku 1996 v skupine
historického šermu Schiavi. V roku 1998 sa zapojil do vznikajúceho Občanského sdružení Wothanburg, ktoré bolo neskôr premenované na Curia Vitkov o.s. so sídlom v Liberci. Združenie vybudovalo archeoskanzen v Horním Vítkově pri Liberci, kde sa každoročne stretávajú nadšenci živej histórie a tiež experimentálnej archeológie z rôznych krajín. Curia Vitkov predstavuje veľmožský dvorec z včasného stredoveku, avšak konajú sa tu aj podujatia k starším obdobiam. Ladislav sa venuje okrem šermu a rekonštrukcii stredovekého dvorca aj zaniknutým remeslám a vojenstvu, pričom svoje poznatky uplatňuje hlavne v oblasti rímskej armády ako Tribun angusticlavus , vojenský tribún. Jeho ciele sú jednoznačné, zveľaďovať vybavenie ako k románskemu veľmožovi, ktorého predstavuje na Curii a tiež k rímskemu vojenskému tribúnovi, s ktorým sa môžete stretnúť na vystúpeniach X. légie GPF. Živú históriu protohistorického obdobia zastupuje Petr Ondroušek, u ktorého sa záujem o históriu
prejavovala už od detstva. Od 16 rokov je členom skupiny historického šermu. Ďalším stupňom v jeho záujme o históriu, bolo práve jej oživenie, ktoré započalo spoluprácou s archeológmi, historikmi a jej prezentáciou formou prednášok. Už 21 rokov sa Petr venuje tomuto hobby, pričom ťažiskom jeho záujmu je doba laténska, čiže doba Keltov. Tú prezentuje na rôznych podujatiach doma i v zahraničí ako keltský bojovník v spolupráci s občianskym združením Boiové od roku 2003 a občianskym združením Fergunna. Ako keltského bojovníka ho môžete stretnúť aj na Slovensku, napríklad na Keltskom dni na liptovskom Havránku. Okrajovo sa venuje aj vojenstvu staršej doby železnej a doby rímskej. Jeho dlhodobými cieľmi sú oživovanie skanzenov, spolupráca na archeologických experimentoch, natáčanie dokumentov. Petrovi sa darí aj na poli vedy, kde spolupracuje s archeológmi a historikmi na odborných článkoch a publikáciách a tiež organizuje rôzne výstavy v Českej Republike, ako napríklad novootvorená výstava „Keltové ve východních Čechách".
Zastúpenie v oblasti živej histórie má aj Slovensko, kde sa živej histórii venuje čoraz viac ľudí. Živú históriu stredoveku predstavuje občianske združenie, ktorého členom je Ján Strašifták. Ten sa k živej histórii dostal kľukatejšou cestou, cez hry zvané LARP, ktorými sa prepracoval k historickému šermu vo viacerých skupinách, až sa jeho záujem vyprofiloval k živej histórii. V rámci nej sa zaoberá výrobou rôznych odevov a remeselných výrobkov, za použitia dobového materiálu a výrobných techník. Dnes je Ján štatutárom Klubu vojenskej histórie Templári z hradu Bagras, ktorý vystupuje na rôznych komerčných vystúpeniach, historických festivaloch a bitkách na Slovensku i v zahraničí. Ich klub funguje v Bratislave ako občianske združenie od roku 2011 s cieľom zvyšovať úroveň živej histórie a organizovanie kultúrno-historického podujatia.
Na Slovensku má zastúpenie aj doba rímska, konkrétne v podobe malej rímskej vojenskej jednotky pod vedením Borisa Stoklasa. Občianske združenie S.C.E.A.R. z Bratislavy sa venuje živej histórii oficiálne od roku 2009 a svoje poznatky a zručnosti neustále rozvíja. Jeho cieľom je prezentovať verejnosti vybavenie rímskych vojenských táborov, vojenstvo, taktiky rímskej armády a tiež všetko to, čo s armádou súviselo. Spoluprácou s organizáciami zaoberajúcimi sa živou históriou, ako sú Templári z hradu Bagras, X. légia GPF, V. praetorianska kohorta z Českej republiky, O.Z. Vae victis, O.Z. Schatmansdorf a inými sa darí predstavovať živú históriu verejnosti čoraz na vyššej úrovni v rôznych kútoch Slovenska a v zahraničí.
