V dohodnuty vecer si obliekla saty, v ktorych sa citila najlepsie, lahla si na postel a pockala na lekara s tou poslednou injekciou. Sused ju drzal za ruku. Psika uz pred niekolkymi dnami odniesli ku znamym, znervoznovalo ju jeho pobehovanie a chceli mu usetrit traumaticku skusenost. A potom bol koniec a sused ostal sam.
S prekvapujucou energiou sa vrhol na rozlicne veci. Na svojom Apple laptope vyrobil tri reportaze o zivote svojej manzelky, v troch rozlicnych dlzkach, od desiatich minut az po tristvrtehodinovu verziu. Podmalovana hudbou Leonarda Cohena a Lou Reeda sa na laptope rozvijala fotoreportaz, zacinajuc babatkovskymi a detskymi fotografiami, zahrnula roky studentske, prve zamestnanie, svadbu, milovanych psikov a kona, az po tu poslednu, dramaticku fotografiu, leziac na posteli v ocakavani lekarovho prichodu. Sused este vmontoval par ukazok jej hlasu a smiechu a ked to bolo vsetko hotove, vydal sa postavit svojej manzelke pomnik.
S reportazou obisiel vsetkych znamych a susedov. Tych, s ktorymi sa poznal len letmo, pocastoval tou najkratsou verziou. Lepsi znami dostali tridsat minut a ti najlepsi priatelia plnu davku. Na tejto puti sa s mnohymi rozvadil. Napriklad s dobrym znamym, ktory pocas "premietania" zdvihol mobilny telefon. S niektorymi sa zasa zblizil, napriklad so mnou, lebo som zacala plakat hned od prvych minut.
Ked vsetkych obisiel, zacal novy projekt. Miestna umelkyna dostala za ulohu vyrobit medenu bustu najoblubenejsieho manzelkinho kona. Ked bola busta hotova, sused premiestnil do nej popol z urny a bustu umiestnil na kozube v obyvacej izbe. Dalsi umelec vyhotovil manzelkin portret podla fotografie. Portret bol zaveseny nad kozubom a konom. Vsade v dome rozlozil a rozvesil manzelkine fotografie. Vsetky saty, topanky a osobne veci, s vynimkou kozmetiky a vonaviek, zabalil do krabic a krabice ulozil v hornej spalni, ktoru zamkol. Kozmetiku a flasticky s parfemom vylozil na policky v kupelni.
Potom sa rozhodol, ze nadisiel cas najst novu zenu. Uz tomu boli tri mesiace, co ovdovel.
Partner sa dnes hlada na Internete. Sused vyrobil vlastny profil, doplnil ho niekolkymi fotkami - na jednej z nich so psikom v naruci, lebo take fotky "zeny pritahuju, kedze sugeruju muza citliveho", na druhej oprety o svoje auto znacky Lexus, lebo take fotky "zeny pritahuju, kedze sugeruju financne zazemie a istotu" - a rozhodil tu informaciu na www - dialnicu.
A ponuky sa sypali. Sused cele dni a podstatnu cas noci travil citanim mailov a pisanim odpovedi. Uz druhy den sa ako nadejna kandidatka objavila Anna. Po prvom kontakte sa sused rozhodol, ze to vezme zostra a nechal sa Annou pozvat na luxusny vikend, straveny na palube prenajatej plachetnice. Vdovecky sex bol super. Sused omladol, vykupil najblizsi Hugo Boss Shop a rozhodol sa, ze zivot je skvely. Prvy problem nastal, ked Anna v presvedceni, ze suseda ma pevne v hrsti, otvorila knihu spomienok. Po zisteni, ze Anna bola v detstve tyrana otcimom, prvy manzel ju opustil pre neveru a druhy pre neplodnost a nasledne neuspesne vystriedala niekolko internetovych partnerov, sused ochladol. Pohar pretiekol, ked Anna v kupelni pouzila telovy krem Allure od Chanela, v ktorom boli este vytlacene stopy nebozkinych delikatnych prstikov. Exit Anna.
Po Anne nasledovala prekladatelka Victorine, krasna a mila zena s velkou laskou pre zvieratka (podla suseda nevyrovnana new age hystericka), Marie-Claire, spisovatelka z Brusselu, inteligentna, jemna a scitana (podla suseda tucna, nepritazliva a neista), Lydia, lekarka so sukromnou praxou (podla suseda poskodena notoricka klamarka), Vera, vyborne situovana vdova (podla suseda fadna, nudna a drama v posteli) a Ella, byvala letuska KLM, vesela a so skvelou postavou (podla suseda muzozrutka a zlatokopka).
Podielal sa so mnou so svojimi dobrodruzstvami. Ocakaval, ze mu budem rozumiet, lebo som tiez stratila milovanu osobu. "Pocastoval" ma na intimne detaily, na to, co od tych zien ocakaval a ako sa v nich sklamal. Nechtiac mi ukazal hlavne to, co ukazat nezamyslal. Ako priskoro je na "novu zenu". Aky je ignorant a chladny sebec, ktory bez rozmyslu a citu sliape po citoch inych. Ako je vela osamelych zien a co vsetko su ochotne zniest. Ako je vela poskodenych, osamelych a smutnych.
Spytala som sa suseda, ci sa mu nezda, ze by mal jednoducho este iba smutit. Rok, dva, tak dlho, ako bude treba. Hovori sa, ze za kazdych desat rokov stastneho manzelstva treba rok smutit. Pozrel sa na mna, akoby som tiez patrila k tym naivnym, hysterickym, hlupym. "Tak dlho? Mam uz sestdesiat! Moja filozofia je len jedna: Carpe Diem!"
