Co to bude, dama? opyta sa barman a ty ukazes na jednu z flias za jeho chrbtom. Na zaciatok jednu vodku, povies a trochu sa pootocis na tej otacavej stolicke. Barman pred teba postavi oroseny pohar, lad a biela tekutina a ty zmocis pery v neuveritelne dobrom studenom dusku, ten prvy dusok je vzdy ten uplne najlepsi, po prvom dusku pride ten pocit ze chces chces chces viac, ze to nestaci, ze to nebude nikdy stacit, ze nikdy neskonci ten blazeny pocit naplnaneho, napajaneho smadu. Pomaly sa otacas dookola na skripajucej barovej stolicke, pokusis sa len tak zo sportu zachytit barmanov pohlad, koketne klopis mihalnice ale hra sa ti rychlo zunuje, ked on nereaguje, natacas si na prst pramen vlasov a rozmyslas co do certa urobit s tymto otravnym dnom. Vlastne co urobit s tymto otravnym zivotom, tvojim zivotom. Nahle nechapes, co sa vlastne vsetko stalo, kym to doslo az tak daleko. Ze to vobec doslo az tak daleko. Jestvuje vobec niekde nejaka chyba, ktoru si este nespravila? Kde ostali vsetky tie napady, myslienky, ocakavania, ambicie? Citis sa uplne vystavena, prazdna, stratena a zhuzvana ako handra.
Pocujes ako sa vedla teba hybe barova stolicka a skor citis, ako vidis, ze si niekto vedla teba sada. Dofrasa, cely bar je prazdny a prave vedla teba sa niekto musi vtrepat, nikde nemas pokoja. Nazlostene sa otocis a nahle sa pozeras do svojej vlastnej tvare. Dievca na stolicke vedla teba, to si jednoducho ty. Jej vlasy, jej lica, tvar jej nosa, trosku ohrnuta vrchna pera, dokonca aj niekolko pieh, to vsetko je tvoje.
A ty si kto? Moje stratene dvojca? povies v pokuse ovladnut situaciu, ale tvoj hlas znie tenko a neprirodzene. Tu istu otazku mozem dat aj ja tebe, povie dievca pokojne. To je ale for, odpovies. Som nevedela, ze mama niekde pohodila moje jednovajecne dvojca a nikomu to nepovedala. Odkial si?
Odkial aj ty, odpovie dievca trosku posmesne a pozera na teba so zdvihnutym obocim. Je velmi pekne oblecena, draho, znackovo ale trosku fadne, myslis si. Aj jej taska, ktoru polozila na bar, stoji zjavne viac ako tvoj cely satnik. Hned sa nahnevas. Namyslena, arogantna, fadna a dovoli si len tak sa tu producirovat s tvojou tvarou.
Vtipne, len co povedat, zasycis, a maju tam viac takych vtipkarov? Tak ich nabuduce prived, urobime si party, vyhodime si z kopytka.
Nemyslim, povie dievca nedotklivo. A toto nebude ziadna party, toto je varovanie.
Od prekvapenia skoro spadnes zo stolicky. Varovanie, co je toto za nezmysel, ozaj musis prestat tolko chlastat, zacinaju sa ti stavat cudesne veci. Kaslem na tvoje varovanie, povies, sklznes zo stolicky a pohnes sa ku dveram.
Pockaj! povie dievca a jej hlas je zrazu britky ako ziletka, nervozny a vysoky, ako tvoj vlastny. Pockaj! Dostanes este jednu sancu, kym sa vsetko zmeni na nenapravitelne. Este jednu sancu, po nej bude vsetko urcene. Este jednu sancu rozhodnut sa spravne. Vstane a pozrie na teba tvojimi ocami, ale tie jej su ciste a jasne, bez krvavych ziliek a unavenych vankusikov pod nimi. Rozmysli si to dobre. Mozno to pomoze. Kym stihnes reagovat, vstane a vyjde z dveri. Este sa mihnu dlhe nohy pod kratkou suknickou, zavlnia sa tmave vlasy a je prec. Zrutis sa naspat na barovu stolicku. Barman sa oprie o bar a pozorne si ta obzrie. Vsetko v poriadku, damicka? opyta sa starostlivo. Vyzeras, akoby si stretla smrt.
To nie, iba seba samu. Dvojito, povies a objednas si este jednu vodku. Dvojitu.
