reklama

Kto hodi kamenom...

Viac ako tridsat rokov som byvala v pobreznom meste blizko Amsterdamu. Vzdy sa mi tam velmi pacilo, ale posledny rok - so stupajucim vekom - som zacala tuzit po tichu, pokoji, prirode. Holandsko je stat s velmi vysokym poctom obyvatelov na stvorcovy kilometer a to nehovorim o autach, a naraz mi to zacalo ist na nervy. Bleskovo som predala dom a v priebehu asi troch mesiacov som sa ocitla na naj-najsevernejsom kusku Holandska, v dedinke s tisickou dusi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (32)

Nie je tu skoro nic. Dedina ma jeden kostol, jeden maly obchodik-kolonial, dve krcmy a jeden snackbar. Zato prirody, tej je tu az-az. Obrovska holandska rovina, plocha ako dlan, siva, modrasto-zelena, mokra, prazdna. Veje tu vecny vietor a oblaky su tak nizko, ze sa ich skoro mozete dotknut. Horizont splyva s oblohou a pri prechadzke sa nohy zabaraju a smykaju na tazkej ilovej zemi. Je to uzasne urodna zem a kedysi bola tato cast Holandska znama ako "Obilna republika". Zem patrila niekolkym rozpravkovo bohatym sedliakom, ktori mali "stol naroda"celkom pod palcom. Zvysok ludi otrocilo na pode, ktora im nepatrila, za par mizernych centov. Hovori sa, ze bohati sedliaci - este stale tu existuje vyraz "vette boeren"co doslova znamena "mastni sedliaci" - na den vyplaty nedavali peniaze ludom do ruky, ale hadzali mince na zem, do mazlaveho ilu. Ale ceny obilia klesli uz davno, ked sa zacalo obilie vo velkom dovazat z Ameriky, a mastni sedliaci zbankrotovali alebo sa prisposobili novym podmienkam. Uz sa tu nepestuje obilie, ale krmna repa a chovaju kravy a prasiatka. Iba ten kraj sa nezmenil.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A tu som chcela zacat novy zivot, a ako to uz byva vo vsetkych televiznych reality show o novych zaciatkoch, vymyslela som si Bed&Breakfast. Dom je velky, dve izby mozem bez problemov prenajat, turisti sa pohrnu. Vrhla som sa do prace, tapetovala, cistila, umyvala, vesala zaclony. A potom som si dala inzeraty na Internet a cakala. Nedialo sa vobec nic. A raz, ked som uz zacinala byt dost nervozna, telefon. Prijemny zensky hlas sa pytal, ci mam volnu izbu. Mam, mam, pravdaze mam. A ci mozno aj na dlhsie. Trocha som sa zarazila, bed&breakfast nie je na "dlhsie". Ludia pridu, spia, ranajkuju, zaplatia, vypadnu. No ale co uz, host je host. Povedala som, ze na par dni to nebude problem. Psik tiez nebol problem, psikov lubim. Tak sme sa dohodli a potom som uz len cakala, kedy sa moj prvy host zjavi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prisla podvecerom a ked som ju videla prichadzat zahradnou ulickou, zmocnil sa ma pocit, ze mam problem. Bola tenka a cela v ciernom a vyraz "biedna a osarpana" zdaleka nevystihoval situaciu. Na utlych ramienkach vliekla velky hnedy batoh, ktory nepamatal lepsie casy. Na ufulanom povrazku tahala ufulaneho psika. Ale okrem spinavo vyzerala aj akosi strateno a trochu ma to vzalo. Tak som potlacila myslienku na moju cistucku izbu, nove periny a televizor a pustila ju dnu. Zblizka to bolo este o nieco horsie. Postupne vysvitlo, ze sa vola Ester a psik Rontu, a ma choreho priatela v nemocnici v Groningen. Ochorel na akutnu leukemiu a prave podstupoval tretiu davku chemoterapie. Ester ho chcela navstevovat a potrebovala na to byvanie, odkial by to nebolo az tak daleko. Aj ked sem-tam nieco v tom pribehu skripalo, rozhodla som sa na to nedbat. Ester a psik sa ubytovali a prve dni to vyzeralo v poriadku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A potom prisla sobota a Ester povedala, ze priatela pustia z nemocnice na par dni, aby sa trochu zotavil z chemoterapie. Ked prisli spolu, dostala som dalsi sok. Otrasne chudy, uplne holohlavy Jochen vyzeral strasne. V nemocnici mu vytrhali vsetky zuby, mal vraj velmi zanedbany chrup a kvoli nebezpeciu infekcie to bolo najlepsie riesenie. Z ust mu visala usulana cigareta a vo vreckach stareho spinaveho kabata mal zastoknutych niekolko pollitrovych plechoviek piva. Ako terapia na leukemiu sa mi to nezdalo nic svetoborneho. Celok dokresloval ocvockovany kovbojsky klobuk. Opat ma obisiel neprijemny pocit, kolko je vlupani, kradezi, nasilia a ja si tu dobrovolne pustim do domu dvojicu, ktora vyzera ako Bonnie a Clyde v seriali o bezdomovcoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale musim povedat, boli slusni. Nebolo ich pocut, iba z izby a pozdejsie aj z chodby sa zacal linut cudny sladkasty zapach, ktory som spociatku pricitala liekom a az pozdejsie mi doslo, ze je to marihuana. Obaja, najma Ester, boli velmi scitani a svojim sposobom aj vtipni. Nemali zamestnanie, boli na podpore, o holandskej vlade sa vyjadrovali s despektom ludi, ktori nic nemaju a tym nemaju co stratit. Moje vydatne ranajky si chvalili a inac zili hlavne na pive a cigaretach. A potom jeden den, medzitym sa Jochen vratil do nemocnice a Ester sa este stale nemala na odchod, som trocha upratovala v jej izbe a na umyvadle lezala zabudnuta mala biela tabletka. Bolo na nej vytlacene meno a po piatich minutach porady s mojim najlepsim priatelom Google som sa dozvedela, ze je to Methadon. A Methadon sa predpisuje pre narkomanov ako nahrada za heroin.

Tak tentokrat som sa nalakala. Vela veci dostalo zmysel: ze je Ester stale strasne nervozna a sustavne sa skrabe, ze su obaja akoby nepritomni, ze v podstate stale spia, ze si Jochen dava do kavy sest lyziciek cukru atd., atd. Vela priznakov, ktore som pripisala leukemii, mohli byt aj priznakmi pre nieco ine. Nebolo mi do smiechu, nasadila som si do bytu narkomanov. Vykradnu ma a zmiznu, to prinajlepsom. Prinajhorsom ma este predtym tresnu po hlave. Pozamykala som vsetky izby a rozmyslala, ako ich dostat von. Ale nemohla som sa odhodlat ich len tak vyhodit a dni plynuli. Jochen zase prisiel na vikend a vyzeral este o cosi horsie. A ked raz vecer vosiel do kuchyne, drzal sackovu polievku a pytal si horucu vodu, lebo vraj musi "dobre jest, aby zosilnel", tak som to vzdala. Mozno mi klamu, mozno nie. Mozno ma vykradnu, mozno nie. Mozno odidu v noci bez zaplatenia, mozno nie. Uvidim. Nebudem sa kvoli tomu stresovat. Jochenovi som sacok s polievkou vzala a navarila som mu poriadnu veceru. A odvtedy som im varila kazdy vecer. Ked sa Jochen vratil do nemocnice, telefonoval, ze pribral tri kila. Bola som pysna, akokeby som troska oklamala tu zubatu, co nanho striehla v kute.

Byvali u mna vyse troch tyzdnov. Ked odchadzali, bez zvysku zaplatili za izbu. Doniesli mi dva krasne fialovo kvitnuce kricky, jeden za nu a jeden za neho. Odviezla som ich na stanicu a Jochen povedal, urcite vyzdraviem. ked som sa u vas mal tak dobre, a potom prideme na dovolenku. Pozerala som sa za nimi ako zmizli v utrobach stanice, jej silueta drobna a tenka, jeho groteskne vychrtla a vysoka, psik a povrazok. A ten klobuk.

Kamila Straatsburg Sajmerova

Kamila Straatsburg Sajmerova

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Casto hladam a len malokedy nachadzam. Stale mam nieco s veternymi mlynmi. Nenavidim, ze starnem a este stale nemam odpovede... Zoznam autorových rubrík:  sukromna rubrikaHolandsko, predtym aj terazPadam cez poschodia casu...Co zivot dal, a vzal

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu