Vcera som navstivila prveho podnikatela, ktory si so mnou dohodol schodzku. Rada by som vitazne vyhlasila, ze si hned zakupil najvacsi mozny balik nasich sluzieb, ale bohuzial. Ale aj tak to bol den mimoriadny a svojim sposobom bol mimoriadny aj muz, s ktorym som sa stretla.
Navigacny system ma viedol stale viac do pola, az som si pomyslela, ze aj moj ubohy TomTom je uz prepracovany. Na kraji sirokej, opustenej roviny, kde nebolo nic, iba velke stado krav, TomTom vyhlasil, ze som dosiahla ciel. Bolo krasne, slnko svietilo a mrzlo. Nikde nikoho. Nikde nic. Mrkla som este raz na adresu, bola v poriadku. Muz, ku ktoremu som bola na ceste, je graficky podnikatel, ktory robi technicke, lekarske a informacne kresby pre vydavatelov lekarskych encyklopedii, predavacov nehnutelnosti, technikov. Nezdalo sa mi, ze by som ho nasla medzi stadom krav. Na druhej strane cesty stala velka farma, neostalo, nez sa opytat. Vysoky cervenolici farmar medzi teliatkami, ktore prave krmil, vsak potvrdil necakane.
"Hej, u mna byva, ten umelec, tam vzadu, v prestavanej mastali". Isla som dozadu a moje elegantne semisove lodicky sa zabarali do blata, zmiesaneho so slamou a lepsie nemysliet, cim este. Asi zo pat psikov v rozlicnom stadiu zablatenosti, bezalo veselo popri mne. A naozaj, vzadu sa vynorilo akesi nizke bydlisko, idylicky obklopene malou zahradkou. Pristavene stare auto, detske slapacie auticko, hojdacka, barbecue a stara lavicka prijemne dokreslovali pastoralnu idylu. Vysoky muz s plavymi vlasmi, ktory otvoril dvere, ten obraz dokreslil. Uviedol ma do pohostinne vyzerajucej nizkej izby, zapratanej knihami. Pri kave mi vysvetlil, ze pracoval pre velku reklamnu agenturu, kde sice zarabal plno penazi, ale nemal pokoj duse. Vadilo mu, ze ludom svojou pracou pomaha vnucovat drahe produkty, ktore nepotrebuju. Tak s tym sekol, a odstahoval sa na dedinu. Jedna cast mojej mysle vravela, please, jediny reklamar so svedomim, a ja ho stretnem! Story of my life, ten nic nekupi! Druha cast mojej mysle vravela, ok, nekupi, ale je to prijemny a inteligentny muz, a v dnesnom svete ma svedomie! Zazrak! Ukazala som mu, co by nasa firma mohla pre neho znamenat, ale on myslel, ze sme agenti, ktori by pre neho sprostredkovavali pracu. Ked som mu povedala, ze tie kontakty musi naviazat sam, a aktivne hladat, zosmutnel. Povedal cosi o orosenych ranach, a aky ma krasny vyhlad na to siroke nic s oblohou so svojej zahradky. Pochopila som, ze to nebude novy zakaznik.
Na dvore stal cervenolici farmar. Obdivovala som jeho krasne teliatka (velke oci s disneyovskymi mihalnicami a okruhle, vlhke a hebke nosiky), a farmar povedal: "Zivot je stale tazsi, minule ponukli za mlieko zasa o tri centy za liter menej. A ked som sa osival, povedali, ked neberiete, neberte! Mozete si to vypit sam!"
Vratila som sa domov, ku telefonu. Po dvadsiatich dvoch rozhovoroch, s ktorych ani jeden neviedol ku schodzke, som s tym sekla. My vsetci pracujeme z domu, a pre Hedwiga je tazko kontrolovatelne, ci vsetky hodiny usilovne venujeme firme. Sledoval svoj team v Belgicku, a vysvitli sokujuce veci: niektori predavaci nepredavali nic, kaslali na proviziu a spokojili sa so zakladnym platom, ktory je ozaj nizky. Afera prepukla, ked sa jeden z tych nepredavajucich dostavil na Hedwigom organizovanu poradu v najnovsom Mercedesi typu SLE500, pri ktorom Hedwigovo Audi T6 vybledlo na mizerne nedochodca. Po intenzivnom vysluchu a patracej akcii vysvitlo, ze dotycny pan vlastni prekvitajucu filatelisticku firmu, obchodujucu po celom svete v case, za ktory Hedwig platil ten zakladny plat.
Dalsi zamestnanec sa nestastne a neuvazene pripil na podnikovom vecierku a bezstarostne rozjareny uchopil mikrofon a predviedol seriu starych slagrov z repertoaru Franka Sinatru a Dean Martina stylom, ktory v podozrievavom a trpko triezvom Hedwigovi vzbudil dojem, ze nejde iba o nadseneho amatera. Po dalsom patrani a vysluchu vysvitlo, ze dotycny pan profesionalne vystupuje na svadbach a vecierkoch, a Hedwigov plat povazuje za mizerny, ale prijemny doplnok vreckoveho. Obidvaja pani, Hedwigom eliminovani z teamu, sa uz mozu full time venovat svojim podnikatelskym aktivitam. Aj v Holandsku uz Hedwig prepustil dvoch kolegov, a dvaja odisli sami. V nedelu som v emailovej schranke nasla patnaststrankovy dokument, ktory musime dvakrat do tyzdna poslat Hedwigovi naspat s vyplnenymi udajmi stylu: kolko zakaznikov si navstivil za den, kolko si predal (uved sumu), kolkokrat si telefonoval a kolko schodzok z toho vzislo (uved presne cislo).
Prituhuje! Ale my zeny sme silne plemeno!
V nasledujucom dieli roztrzity zakaznik, Hedwig straca trpezlivost, super predavacka vo Francii zarobi 5.000 euro provizie za mesiac a Hedwig upletie na nas bic!
