Objal ju okolo pliec a pritiahol k sebe na tej uzkej posteli v drevenej chatke vo Vysokych Tatrach, kde presne, nie je podstatne. V nahlej inspiracii oblizol jej nahe rameno a rukami prechadzal vsade, kam dociahol. Potom si ovonal prsty a slastne ich po jednom oblizal. Tara sa nanho ukradomky divala, prekvapena a trosku ohurena. Ostali lezat vedla seba, basnik si pravidelne prihybal z flasky, parkrat si upila aj Tara a zacali sa potichu rozpravat, iba take kuse slova a myslienky, iba take pocity a alkohol, a vonku snezilo a v jednej chvili poculi cez tenke steny, ako profesorka slovenciny, ktora dozerala na Tarinu triedu a teda aj na Taru, vola Tarino meno, stale hlasnejsie a naliehavejsie. Ale chatka, v ktorej lezali, bola rezervovana pre clenov poroty a sudruzka profesorka si netrufala Taru hladat prave tam, aj ked jej podozrenie bolo velke a opravnene. A tak tam pokojne lezali a zvonka ku nim doliehali zvuky a rozhovory a napokon hlucne nastartoval autobus a pohol sa a potom bolo ticho a iba oni dvaja.
Noc postupovala a ich rozhovor pokracoval, prehlboval sa, dotykal sa nedotknutych oblasti, isiel novymi cestami. Basnik obcas zaspaval, premozeny mohutnymi davkami alkoholu, ktore si dopriaval cely den a vlastne podstatnu cast svojho zivota, a ked spal, Tara sa divala na jeho skaredu tvar a rozmyslala o disharmonii vnutra a vonkajsku a na to, ze je to velka skoda, ze krasne myslienky sa nenachadzaju v rovnako krasnej hlave. Ale to vlastne nevadilo, vzdy milovala Cyrana z Bergeracu a prislo jej to logicke.
Nad ranom, ked basnik tazko chrapal, Tara, zakrutena do hrubej deky, stala pri malom napoly zamrznutom okienku a divala sa do bielej noci. Na okenici lezala obalka a v nej patnast zelenych bankoviek, prva cena v literarnej sutazi, cena za basen, ktoru Tara napisala pre svoju mrtvu babicku. Basen nazvala Dotykom ocistis a bola velmi pysna na to, ako vyborne sa jej podarilo spojit to, co vedela o svetovych trendoch modernej poezie (Ginsberg na chvilku navstivil Prahu a Tara stihla precitat Howling a vlastnila dokonca jednu zbierku Ferlingettiho basni, co z nej samozrejme robilo prvotriedneho znalca) s vlastnou, autentickou emociou:
V nakyslastom sere kamennej pivnice opat vidim zosuverene ruky - jablcka
starenka siaha na kusy zeleniny
dotyk ako pohladenie
citim na tvari trpke slzy a mozole tej dlane
nezny prud tepla z kvetovanej zastery
pocujem vahavy tlkot unaveneho srdca
Nic neostalo z jej ruk slz ani tepla a iba niekedy sa prebudzam na tlkot spomienok
Tara bola presvedcena, ze polozila prvy a pamatny kamen na stavbu svojho vlastneho maleho literarneho oltara a ze mnohe kamene budu nasledovat. A este sa jej podarilo zoznamit sa s basnikom, ktoreho tvorbu vzdy obdivovala a ktory sa priam osudovym zasahom ocitol medzi clenmi poroty. Pravda bola sice, ze zoznamit sa s basnikom nebolo az take tazke, kedze bol tak naliaty, ze ledva dovidel na mladucku dievcinku, ktora ho tichym hlasom prosila o autogram, ale ked uz raz zaostril svoj unaveny pohlad, zbadal, ze je to dievcinka pekna, a ked si s nou vymenil niekolko viet, zahmleny mozog mu naznacil, ze nie je hlupa a ze by stala za pokus. A tak ocarenu Taru este pred skoncenim slavnostnej vecere pomocou mnohych citatov a mien -ked som posledne sedel s Bohusom (=Hrabal), popili sme s Kamilom (= Peteraj), vmanipuloval do malej chatky za ucelom sexu vpravde umeleckeho. Ale sex sa nekonal a miesto neho vstupilo na scenu porozumenie a akasi zvlastna suhra dusi. A ked sa basnik prebudil, ten pocit v nom este stale tlel a dokonca prebijal aj jeho jubilejnu kocovinu.
Skore rano bolo jasne a tvrde, sneh vrzgal pod nohami, stare zelene jedle sa pod bielou ciapkou tvarili, ze nic nevidia, ale vsetkemu rozumeju, basnik bozkal Taru na prahu malej chatky. A kedze autobus bol uz davno prec, pohli sa ruka v ruke hladat stanicu a elektricku do Popradu. A ako tak isli tym cistym bielym ranom, porozumenie, ktore medzi nimi nastalo v noci, sa prehlbovalo a menilo sa v pocit, ze zazivaju nieco nevsedne a vzacne, nieco, co sa vacsine ludi neprihodi ani raz v zivote. A predchnuti tym vynimocnym pocitom dospeli do stavu vnutornej harmonie (ktori jogini hladaju cele roky), presvedceni, ze su pre seba stvoreni. Basnikovi sa za hrubymi okuliarmi zahmlievali oci, temer plakal, a bol by sa, nebyt toho, ze ho tak strasne bolela hlava, podujal na velke sluby a vyznania. Tara kracala pri nom ticha a vazna, presvedcena o tom, ze v tej noci bez sexu odovzdala basnikovi nieco dolezitejsie ako svoje telo.
A potom prisli na stanicu a elektricka tam uz stala a obaja nastupili. A ked sa uz-uz mali pohnut, basnik pocitil, ze este nemoze, ze chce ostat dlhsie v tej cistej bielej samote, kde nachadza myslienky a city tak originalne hlboke, ze z toho bude urcite nova zbierka skvelych basni. A tak vyskocil z elektricky a zamaval na Tarinu zblednutu tvar za oknom. A potom sa dlho pozeral, ako sa cervene vagoniky stracaju v zasnezenej zakrute.
Basnika som stretla este raz, po dvoch rokoch. Prisiel mi ponuknut to, o com si myslel, ze nebudem moct odmietnut. Mylil sa. Ale o tom niekedy inokedy. V jeho zbierke, ktora vysla po nasom poslednom stretnuti, je basen o mne, take male memento nasmu zvlastnemu vztahu.
