Vyznanie...

neviem kto mi dal viac... Ci ty ze si mi dala ciel mojho zivota a dala si mu usmev a vniesla si don nieco neskutocne uzasne a nadherne tak ze si to ziadna ludska fantazia nevie predstavit, alebo mi dal viac Boh tym ze mi dal do mojo uboleneho hriesneho zivota teba, ako odraz Jeho nekonecnej milosti a lasky a potesenie na kazdy den... myslienku s ktorou sa rano zobudzam a s ktorou si vecer laham... o ktorej sa mi sniva, na ktoru myslim aj ked idem z prace aj do prace... neviem kto mi dal viac a bojim sa ze to nikdy nebudem vediet a preto budem vecne dakovat aj za jedno aj za druhe.. Bohu budem dakovat za teba-najuzasnejsiu osobu ktora je vzdy pri mne aj tebe za to aka si ku mne mila a ako ma vlemi milujes... a vecne a nikdy nekonciace dakujem na to nikdy nebude stacit... nikdy... tak sa chcem o to aspon pokusit chabym vyjadrenim lasky k Bohu a k tebe... k tebe tym ze ti budem vzdy oporou ked to budes najviac potrebovat a budem pri tebe, a Bohu tak ze mu budem sluzit a On si ma pouzije v nasom vztahu najlepsie ako to len bude mozne.... aj tak som to nevyjadril dostatocne co citim... je to len zlomok, nepatrna smietka toho celeho co citim k tebe a k Bohu...