A v tom prisla moznost rozhodnut sa. Rozhodnut sa v prospech niecoho ineho, co som uz aj zabudol ake to je nikomu sa nezodpovedat. Rozhodnutie si svoju dan nevybera. Staci si len vybrat-pokracovat alebo zacat nieco nove-nepoznane. Samozrejme rozhodovanie mi dalo chvilu zabrat ale nakoniec som sa rozhodol obetovat to, za co som bojoval, v prospech niecoho noveho-lepsieho. Hlupost. Bola to len vidina niecoho lepsieho. Vidina, ktorej krasne uhladene pozlatko v sebe skryvalo tu nahnusnejsiu a najsmradlavejsiu plesen aku si ani len clovek nevie predstavit. Bol som zdeseny z toho, co vsetko som obetoval, aby som stratil aj poslednu stipku nadeje na novy zaciatok. Nadutost a predstava, ze to moze byt ovela krajsie ako doteraz a ovela zmysluplnejsie mi tak opantala mysel, ze som nedokazal vidiet dobro a zlo. Nemyslel som na dobro, ktore ma mozno caka v buducnosti. Na co, ked som videl to dobre teraz? A pritom samotne rozhodovanie bolo to najobycajnejsie zahmlievanie. Ako som to mohol prehliadnut? Nebolo to rozhodnutie pre mna. Bolo to rozhodnutie pre nich. Neslo o to aby som si vybral dobro pre seba, ale aby som vybral zlo pre nich. Nechal ich napospas krvilacnym selmam, nech ich roztrhaju na kusy a zabil tym aj najposlednejsiu nadej na navrat. Mozem za to ja. Nikto iny. Vraj si rozhodovanie svoju dan nevybera. Ale vybera. V podobe ukradnutych nevinnych dusi, ktore bludia svetom medzi nami a nevedia co s nimi bude. Spoliehaju sa na silnejsich, ze ich povedu cestou, ktora je opradena legendami a prinesie im neslychane bohatstvo. Paradox je, ze silnejsi vedu nevinne duse do zahuby ukrutnou rychlostou a ani si nestihnu uvedomit ze ziadna cesta tu nie je. Je tu len lievik plny ludi, ktory sa obcas upchava ludskou pychou, nadutostou, nenavistou, pomstou a klamstvom. Klamstvo je navrchu. A ake klamstvo? Predsa uz spomenute pozlatko. Moj terajsi smer mi hovori, ze casom to zmenim k lepsiemu ale je to naozaj tak? Kolko nevinnych pomyselnych dusi som pripravil svojim rozhodnutim o zivot? Mozem za to vlastne ja?
Len ten, kto to zazil, ziska pohlad do zvratenej mysle absentujucej akykolvek cit pre dobro a zlo.
