Jedine svetlo, ktore dopada az ku mne, je z poulicneho osvetlenia. Po ulici ide nejaka osoba. Zrazu kraca po dvore rovno ku mne. Bez slova si prisadne k zahradnemu stolu a v tom zmeraviem od strachu. Spoznal som ho. Uz sa toho vela o nom popisalo, ale nikto nevedel presne ako vyzera. Kazdy ho opisoval inak. Ale vedel som, ze je to on - zlodej dusi. Bral ludom ich duse nasilnym a barbarskym sposobom. Z nicoho nic zacal rozpravat o zverstvach, ktore vykonal. Akoby sa chcel vyznat zo svojich zlocinov a ulavit svojmu tyranemu svedomiu. Prerusil som ho a poprosil, ze ak mi prisiel zobrat dusu, nech to aspon neboli. Mavol rukou na znak, ze preto tu nie je. Pokracoval v rozpravani a trochu som sa upokojil. Dokoncil svoje rozpravanie a len sucho dodal, ze to asi aj tak nikdy neskonci. Este sme tam bez slova sedeli asi 5 minut. Potom sa zdvihol a bez slova odkracal.
Moja bezducha schranka tupo hladela do tmy a po chvili sa ponorila do prvej z mnohych bezsennych noci. Zlodej dusi si odnasal dalsiu trofej.
