Bol to najlepší človek na svete, akého som dovtedy poznal. No vtedy som bol mladý a neuvedomoval som si to. Pochopil som to až po tej nehode. Tá nehoda - tá nehoda všetko zmenila. Raz sme sa len tak prechádzali po meste a slnko svietilo a my sme boli šťastní, kým sme nedošli na prechod. Ešte sme netušili, čo nás čaká. Asi v polke cesty sme začuli škripot pneumatík. Rútilo sa na nás auto obrovskou rýchlosťou. Nevyzeralo na to, že spomaľuje, ani že sa nám vyhne. Ako nemí sme tam stáli a pozerali sa na blížiacu smrť.
No ona - nikdy nestratila duchaprítomnosť. Odsotila ma nabok. Spadol som na chodník a na to, čo som uvidel nikdy nezabudnem. Usmievala sa na mňa, a potom, potom ju strhlo auto so sebou. Vydral sa zo mňa výkrik. Auto zastalo. Vytiahol som jej bezvládne telo spod neho a zavolal záchranku. Otvorila oči a usmiala sa. Nechápal som, ako sa môže smiať. Mne tiekli z očí slzy.
Chytil som ju za ruku a ona mi povedala: To, čo sa malo stať, stalo sa a ja to neľutujem. Milujem ťa a vždy budem. Spomínaj na mňa v dobrom, buď šťastný, a už neplač. Premohol som sa a prehltol všetky svoje vzlyky. Prosím ťa ešte raz ma pobozkaj. Dotkol som sa jej líca a naše pery sa spojili. Bol to náš najkrajší bozk. No po ňom už neotvorila oči. Počul som sirény sanitky a polície, no mohli konštatovať už len smrť.
Šoféra zatkli za jazdu pod vplyvom alkoholu. Aj napriek tomu, že mi odišla telom, duchom nie. Cítim ju, vidím v spomienkach, aj v prítomnosti. Odvtedy už prešlo päť rokov a každý deň chodím na cintorín a modlím sa za ňu, za nás - ĎAKUJEM TI !"
(Zdroj: http://vtipy.azet.sk/pribehy.phtml?&st=7&pod=1 )
Pred vyse 2000 rokmi nieco podobne pre nas spravil Pan Jezis... odsotil nas prec od istej smrti a sam ostal stat na nasom mieste... sam sa obetoval za nasu zachranu.. tento pribeh ma donutil si pripomenut si vdaka komu mozem skutocne ZIT. Kto mna aj teba odstrcil od istej smrti a sam ostal s usmevom stat na „mieste smrti“ a z laskou dal svoj zivot za to, aby som ja aj ty mohol zit. Kto po smrtelnom udere na krizi „povedal“ : „To co sa malo stat, stalo sa a ja to nelutujem. Milujem ta a vzdy budem. Bud stastny...“ odvtedy preslo viac nez 2000 rokov a kto z nas sa kazdy den modli za najvecsiu obet aku kto pre nas kedy mohol dat? A dal ju z lasky... kto z nas mu hovori kazdy den „DAKUJEM TI! „ ??? On nas odstrcil a nepytal sa ci chceme a ci nie... spravil to... odstrcil nas... aj mna, aj teba ...
„Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položísvoj život za svojich priateľov.“ (Ev. Jána 15:13)
