Nový .týždeň

Začnem netradične: už ste počuli slovo blogík? Ja nie, takže sa môžem právom nádejať, že som ho práve vymyslel. Ak ho však už niekto predo mnou použil, ospravedňujem sa mu a zároveň navrhujem Jazykovednému útavu, aby poopravil nedávne vydanie Slovníka Slovenského jazyka a toto slovo tam zaradil. Kiež by som vymyslel niečo na Ž...:)
Ale späť k téme. Ako prrvý som si všimol editorial, pribudol tam obrázok Števa Hríba. Obrázky v rovnakom štýly (pravdepodobne práca dvornej karikaturistky časopisu Natálie Ložekovej) majú aj ostatní pravidelní prispievatelia ako napr. M. Lasica, M. Kaščák alebo Dorota Nvotová. Chýba mi zatiaľ kreslený obrázok Šebeja, ale dúfam, že sa to v ďalších číslach napraví, aby mali všetky najznámejšie tváre časopisu svoje "tváre".
Žiaľ, týždeň pokračuje vo svojej praxi z minulého roku, keď začal skracovať súhrn udalostí z pôvodne štyroch na momentálne jednu stranu pre Slovensko a jednu stranu pre svet. Je to jednoznačne škoda, pre človeka ako som ja, ktorý cez týždeň nemá čas sledovať správy, je súhrn najdôležitejších udalostí uplynulého týždňa na primeranej ploche vítaným zdrojom informácií. V novoročnom dvojčísle nenájdete ani v poslednom čase toľko absentujúci antitip týždňa na televíznej obrazovke, ktorý by mohol gaučovej časti národa ušetriť zo dve hodiny času týždenne. Kritická príloha sa presunula na koniec, tesne pred bodku Milana Lasicu. Upútavky na nové filmy, výstavy či koncerty sú podstatne kratšie, čo však môže byť spôsobené aj tým, že sa jedná o dvojčíslo a teda nezostalo dostatok miesta pre plnú dôžku.
Všetky tieto zmeny sú však len kozmetické zmeny formy. Látka ostala rovnaká. Stále rovnako inteligentno-humorné príspevky Milana Lasicu, svedomie hryzajúce komentáre pána Hríba a správne postrehy od Františka Šebeja (pri čítaní článku Pakistan na pokraji priepasti som asi tri minúty čumel do prádzna po tom, ako som si zistil, že islamisti chceli zabiť B. Bhuttovú aj tak, že jej podávali dieťa vo veku asi jeden rok omotané výbušninamy. Bhuttová unikla len preto, že dieťa nevzala na ruky, lebo bola priveľká tma a bála sa, že by mohlo spadnúť. Namiesto toho však po tom, ako nastúpila do obrnenej limuzíny to dieťa vybuchlo! Chcem vidieť tú matku, ktorá vlastnú jednoročnú pravdepodobne dcéru obetuje svojmu bohu!!!). Stále sa dá spoľahnúť na nemeniace sa názory redakcie čo sa týka Európskej únie, globálneho otepľovania, interrupcií, demokracie, terorizmu, ekonomiky, homosexuality a multikulturalizmu. Samozrejme sa nedá so všetkými súhlasiť, ale .týždeň je jedinečný práve preto, že si za týmito názormi stojí a pravidelne ich prostredníctvom svojich prispievateľov podporuje. A práve to, že ja s niektorými jeho názormi nesúhlasím, no rád si ich prečítam, ma utvrdzuje v tom, že ani ja ani ostatní jeho čitatelia nepatria do masy "poddaného ľudu" veriacemu, že Svätopluk bol prvý kráľ starých Slovákov. Ešteže nás je tak málo, však pán premiér?
Čo sa týka inzercie, ani tu nenastali vážnejšie zmeny. Nadalej inzerujú verejnoprávne médiá, TA3, rôzne akcie podporované časopisom a menšie firmy ponúkajúce rôzne špecializované služby. Nuž, dúfam, že to bude aj nadaľej stačiť na zachovanie aspoň takej úrovne časpopisu, jako ju poznáme dnes.
Jedna jediná vec ma úplne sklamala. Nový papier. Bol som zvyknutý každý pondelok ráno cestou do školy prevracať prstami vo vlaku práve ten jeden špecifický druh papiera. Bolo to naozaj iné, ako čítať Plus 7 dní. Tie stránky mi prišli papierovo autentickejšie. Bohužiaľ, dnes ma .týždeň sklamal. Stránky sú tenšie a hladšie. Dúfam, že sa tak nestane s celým časopisom. Momentálne trošku drsnosti nezaškodí.