Čierny klobúk, biele ponožky v poltopánkach, rytmus, hlas a tanec, pri ktorom sa tvoria na tele zimomriavky... Postavička, ktorú pod vznešenejším slovným spojením „King of the pop" poznal asi každý druhý človek na tejto planéte. Jeho meno sa skloňovalo určite aspoň raz v každej domácnosti a jeho neprekonateľný album Thriller bol ako biblia preložená do všetkých jazykov sveta. Michael Jackson.
Nechcem sa teraz vŕtať v osobnom živote Michaela Jacksona, ktorý je plný mediálnych špekulácií, nafúknutých bublín a pachtenia po jeho majetku, alebo špekulovať nad jeho predčasným odchodom na druhý svet či ironicky rozoberať jeho nezvyčajnú vizáž. Týmto článkom chcem len načrtnúť ako ovplyvnil mňa a vyjadriť mu iba holú úctu, vďaku a poklonu za to, čím bol, aké posolstvo sa snažil ľuďom odovzdať a čo pre umelecký a súčasný svet urobil.
Po prvý raz som sa s pojmom Micheala Jacksona stretol v mojom veľmi ranom detstve, z ktorého si nepamätám toho žiarivo veľa. No napriek tomu na ten moment, keď mama priniesla veľký, strieborný kazeťák, aký sa vídava už len v klipoch na ramenách Afroameričanov pochodujúcich v uliciach New Yorku, za svojím snom z osemdesiatych rokov a vzápätí pustila začiatočné melódie z piesne Thriller, sa pamätám veľmi živo. Boli to moje prvé hudobné tóny, ktoré som počul. Tie rytmy mi doteraz spôsobujú určitú katarziu. Od toho dňa som začal pozornejšie vnímať hudbu a tanečné pohyby. Je to presne ten typ hudby, ktorý sa dá počúvať stále od začiatku až do konca. Prvý videoklip, ktorý som kedy videl bol práve videoklip k rovnomennej pesničke Thriller. Bol som nadchnutý tým, čo všetko môže vo videoklipe byť a hlavne, ako dobre sa to dá spraviť. Vtedy som samozrejme nevedel, čo všetko obnáša vyprodukovať filmový videoklip a ani to, aká technická dokonalosť vládne v Spojených štátoch, zatiaľ čo u nás vrcholilo obdobie socialistického primitivizmu. Pamätám si ako ma fascinovalo to more polorozpadnutých zombíkov, ktorí sa tmou predierajú na povrch, zatiaľ čo nič netušiaci, kráčajúci párik mieri k svojmu tanečnému a k umelecky neprekonateľnému výkonu do týchto čias. Príbeh, tanečná choreografia a Jacksonov výkon v tej povestnej červenej koženej bunde je taký jedinečný, že sa dych zastaví hádam aj tomu najväčšiemu umeleckému ignorantovi. Čo je dych vyrážajúce na výkonoch Michaela Jacksona v jeho videoklipoch a koncertoch, je jeho úplné odovzdanie sa zákonom hudby a tanca. Práve na jeho tvári badať maximálnu profesionalitu a absolútne čaro ovládania svojho remesla. Ako keby sa rytmy jeho tela zrkadlovo odrážali na jeho tvári. Každý sval, každá šľacha, každá bunka bola ovládaná úplne dokonalou technikou absolútneho, profesionálneho majstra s úplnou ľahkosťou a dokonalým prehľadom.
Po druhý raz som sa stretol s Michaelom Jacksonom počas môjho štúdia na strednej škole. Vtedy sa ešte dalo sporiť z našetrených peňazí od rodičov a brigád, tak som si kúpil hi-fi vežu. Vežu, akú vtedy podľa mňa nemal nikto. Len ja. Dôvod, pre ktorý som si ju kúpil bol aj ten, že mala výstup na mikofón a funkciu s názvom karaoke. Určite každý ovláda, čo sa za týmto slovkom skrýva a verte mi, tešil som sa na to. Tešil som sa nie preto, že som mal vežu s karaoke, ale na to, že som presne vedel koho pieseň si skúsim u mňa v izbe prespievať. Bol to práve Michael Jackson s piesňou Heal the world. Keď sa na to pozerám s odstupom času, ako som sa o to snažil za zavretými dverami, tak sa mi to zdá na jednej strane smiešne, ale na druhej strane som hrdý, že som si vybral práve takého umelca. Single z novších albumov ho katapultovali na prvé miesta nielen v svetovom, ale aj v mojom osobnom rebríčku umelcov, ktorých som v tej dobe obdivoval.
Tretí raz som sa s umením Michaela Jacksona stretol ako tanečník jazzových a moderných tancov v tanečných školách a divadlách. Dokonca sme robili pár jeho variácií a choreografií, ku ktorým sme pristupovali so zvláštnym pocitom obdivu a kajúcnosti.
Vďaka Michaelovi Jacksonovi teda patrí za to, že ma naučil hudbu nielen počúvať, spievať si, ale aj prežívať. Prežívať tým najelementárnejším spôsobom, tancom.
Po smrti Michaela Jacskona čítam množstvo článkov v angličtine, v slovenčine, češtine o tom, aký bol ako umelec, ale nikde som sa nestretol s tým, aby niekto čo i len slovkom spomenul Michaela Jacksona ako filantropa. Veď jeho texty, videoklipy a hlavne posolstvá, čo z nich plynú sú nielen o človeku, ktorý si nemohol vychutnať dúškami detstvo a mladosť ako my, kvôli tomu že nás zabával, ale hlavne o tolerancii k iným rasám a kultúram, o rozmanitosti národov a ich žánroch umenia, o chudobe v rozvojových krajinách, o nedostatku potravín a chorôb na celom svete. Na rozdiel od iných umelcov takého vysokého rangu, aktuálne otázky politických, ekonomických a sociálnych tém mu neboli vzdialené. Podobnú líniu filantropického umelca si stále zachováva aj spevák Bono Vox zo skupiny U2, ktorý nám hlavne svojimi koncertmi pripomína, že svet nepatrí len bohatým a úspešným. Prednedávnom som čítal na jednej internetovej stránke, že sa Jackson veľmi zaujímal o pozostatky „slonieho muža" s odôvodnením, že život slonieho muža je podobný tomu jeho. Ak to berieme doslova, tak niektoré nenažraté médiá za tie roky vytvorili z Michaela naozaj doslova kreatúru a nebáli sa to takto aj prezentovať. Ak by som bol ja v jeho koži a čítal by som dennodenne o sebe tláchaniny o tom, ako sa mi rozpadá celá tvár, že tam raz jedno oko, tam mi kus pery odpadne, cítil by som sa presne tak ako človek, ktorý aj napriek svojej sláve, talentu a bohatstvu je úplne sám a nešťastný kvôli svojmu výzoru. Pre médiá je to živná pôda - ukameňovať povrchnými článkami o vizáži človeka. Tá podobnosť so životom podobne trpiaceho slonieho muža je preto veľmi aktuálna aj po jeho smrti. Niektorí jednotlivci ako keby len teraz vstali z toho špinavého popola, ktorý na nich zanechali bulvárne plátky a začali si uvedomovať, o akého velikána tento svet prišiel. Dali sa jednoducho zaslepiť historkami z bulvárnej kuchyne. Viem, že to bude možno ešte horšie a budú sa v nasledujúcich dňoch, týždňoch a mesiacoch prepierať všelijaké veci hlavne z jeho osobného života, keď už na jeho umelecký dar si nikto netrúfne povedať žiaden profesionálny komentár, preto sa nedajme strhnúť touto vlnou zúfalých slov a snažme sa udržať si obraz Michaela Jacksona taký, aký sme si o ňom urobili prvýkrát, keď sme ho počuli a videli. Ako nenahraditeľného umelca, speváka a tanečníka.
Vo svete spevákov a speváčok, tanečníkov a tanečníčok, umelcov a umelkýň bude vždy Michael Jackson, a tí druhí.
