Arménsko obviňuje Azerbajdžan z narušenia svojich hraníc

Písmo: A- | A+

Hrozí opakovanie konfliktu v Karabachu? Arménsky vodca obvinil azerbajdžanské jednotky z prekročenia južných hraníc a zo snahy presadiť si nárok na územie v rámci novej eskalácie napätia medzi regionálnymi nepriateľmi.

Arménski vojaci. (Zdroj : Flickr)
Arménski vojaci. (Zdroj : Flickr) 

V posledných dňoch došlo k opätovnému rastu napätia medzi Arménskom a Azerbajdžanom po tom, čo Jerevan obvinil Baku z narušenia svojich hraníc a manipulácii s nimi s cieľom ich pozmenenia. Obe krajiny pritom len nedávno ukončili boje v arménsky obývanej oblasti Náhorného Karabachu.

V piatok arménska strana vyhlásila, že Azerbajdžan nestiahol svoje jednotky, ktoré mali údajne v ten týždeň prekročiť spoločné hranice až do hĺbky troch kilometrov. Pohraničné jednotky Arménska a Azerbajdžanu zrejme vedú medzi sebou dialóg, ktorý by mohol zabrániť prípadnej eskalácii napätia a možného narušenia prímeria, ktoré bolo po konflikte sprostredkované ruskou stranou. Podľa dohody, prijatej uplynulý týždeň, mali azerbajdžanské jednotky opustiť územie Arménska. Baku tvrdí, že sa tak stalo, avšak podľa Arménska časť azerbajdžanských síl na území Arménska stále ostáva.

Arménsko sa so žiadosťou o vojenskú pomoc obrátilo na Rusko. Prezident Ruskej federácie Vladimír Putin, podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, vyjadril znepokojenie nad konaním Azerbajdžanu. Na stranu Arménska sa pripojili aj Spojené štáty, ktoré Azerbajdžan vyzvali k stiahnutiu vojsk. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Jalina Porter informovala, že Spojené štáty očakávajú: „... že Azerbajdžan okamžite stiahne všetky sily a zastaví ďalšiu provokáciu.“ Arménska strana taktiež informovala, že Francúzsko zvažuje tému narušenia arménskych hraníc Azerbajdžanom priniesť aj na rokovací stôl Bezpečnostnej rady OSN. Prezident Emmanuel Macron medzitým prehlásil, že „... Azerbajdžanské ozbrojené sily napadli arménske územie.“ Vzhľadom k eskalácii konfliktu medzi Izraelom a Palestínou sa však táto možnosť nejaví ako pravdepodobná, keďže Bezpečnostná rada sa zrejme bude primárne zamerať práve situáciou na Blízkom východe.

V snahe získať vojenskú podporu sa Arménsko obrátilo na Organizáciu dohody o kolektívnej bezpečnosti, de facto vedenej Ruskom, ktorého členom je Arménsko. Premiér Nikol Pašinian sa tak odvolal na 2. článok Dohody, podľa ktorej sa „okamžite spúšťa mechanizmus spoločných konzultácií“, ktorých výsledkom by mohlo byť spoločné stanovisko vojenskej Organizácie.

Ďalší vývoj situácie primárne závisí od konania dvoch regionálnych mocností, ktoré mali „hlavné slovo“ aj počas predošlého konfliktu – Ruska a Turecka. K narušeniu hraníc došlo v dobe, kedy sa ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zúčastnil oficiálnej návštevy v Baku, pričom odpoveď Ruska na arménsku požiadavku o pomoc nie je zatiaľ jasná – a to aj napriek tomu, že ruské mierové jednotky v Karabachu sú práve tie, ktoré majú dohliadať na dodržiavanie prímeria. Kľúčová bude tiež odpoveď hlavného spojenca Azerbajdžanu – Turecka, ktoré sa však zatiaľ k napätiu nevyjadrilo. Pozornosť Ankary sa ale momentálne sústreďuje najmä na vývoj v Izraeli a dá sa očakávať, že aktuálne nemá záujem o eskaláciu v blízkosti svojich hraníc. 

Autor : Jaroslav Cabuk

Skryť Zatvoriť reklamu