Britský premiér Boris Johnson ohlásil zvýšenie rozpočtu na obranu vo výške 16,5 miliardy libier (asi 18,5 miliardy eur). Tento krok by mal zväčšiť investície Británie do obrany na najvyššiu úroveň od studenej vojny. Navýšenie ide ruka v ruke so záväzkom konzervatívneho manifestu zvýšiť reálne vojenské výdavky o pol percenta za každý rok ich vlády. Boris Johnson opísal zvyšovanie rozpočtu ako šancu ukončiť éru ústupu Británie z pozície svetového hráča v oblasti bezpečnosti, transformovať ozbrojené sily, posilniť globálny vplyv a stať sa priekopníkom v oblasti nových technológií.
Downing Street tvrdí, že vyšší rozpočet prispeje k vytvoreniu niečo medzi 10 a 40 tisíckami pracovných miest a upevní pozíciu Spojeného kráľovstva ako najväčšieho bezpečnostného hráča v Európe a po Spojených štátoch druhého najväčšieho v Severoatlantickej aliancii. Britský minister obrany Ben Wallace rozhodnutie privítal a uviedol, že Veľká Británia bude mať teraz dostatok financií na vytvorenie novej agentúry pre umelú inteligenciu, ktorá sa zameria na rýchly pokrok v tejto oblasti a modernizáciu starnúceho vybavenia, vrátane niekoľkých tankov a obrnených vozidiel či starších fregát námorníctva.
Spojené kráľovstvo je jednou z desiatich krajín NATO, ktoré vynakladajú dve percentá HDP na obranu. V období koronakrízy však môže ďalšie zvyšovanie rozpočtu vyznieť ako neuvážený krok. Premiér Johnson na margo tohto argumentu uviedol, že je nevyhnutné založiť centrum umelej inteligencie a vytvoriť národné kybernetické sily operujúce proti teroristom, organizovanému zločinu a nepriateľským štátom. Premiér takisto spomenul zriadenie nového vesmírneho velenia RAF, ktoré by vypúšťalo britské satelity zo Škótska už v roku 2022, ako aj potrebu chrániť námorné trasy a dostať Britániu späť do pozície významnej námornej veľmoci.
Avšak nie každý je fanúšikom týchto krokov. Ekonóm Ben Zaranko z Inštitútu fiškálnych štúdií uviedol , že čiastka 16,5 miliardy libier bola prezentovaná klamlivým spôsobom. Podľa neho by bolo lepšie povedať, že do roku 2025 budú výdavky na obranu o sedem miliárd libier vyššie, ako by boli podľa predchádzajúcich plánov.
Bez ohľadu na kritiku spôsobu oznámenia je tento krok pochopiteľný, keďže viaceré krajiny NATO sa snažia o zvýšenie obranného rozpočtu. Len nedávno švédska vláda oznámila plány na zvýšenie vojenských výdavkov v nasledujúcich štyroch rokoch až o 40 percent v dôsledku rastúceho napätia medzi Európou a Ruskom. Minister obrany Peter Hultqvist oznámil zvýšenie rozpočtu na obranu od roku 2021 do roku 2025 o 27 miliárd švédskych korún (asi 2,6 miliardy eur). Je teda pochopiteľné, že niektoré krajiny v NATO budú svoj rozpočet zvyšovať nielen kvôli záväzkom v rámci Aliancie, ale aj z dôvodu nových hrozieb či modernizácie svojich ozbrojených síl.
Autor : Ivan Iliev
