Peking uprostred ruskej agresie voči Ukrajine označil NATO za destabilizačný faktor v Európe a nepriamo podporil postoj Moskvy. Tá, mimo iné, požaduje garancie, aby Ukrajina nemohla vstúpiť do Severoatlantickej aliancie.
Čínsky minister zahraničných vecí Wang počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie na jednej strane síce zdôraznil potrebu rešpektovať a chrániť suverenitu Ukrajiny, avšak zároveň uviedol: “Ak sa NATO bude naďalej rozširovať na východ, prispieva to k udržaniu mieru a stability v Európe?”. Čínske vyjadrenia prišli aj napriek tomu, že Peking je najväčším obchodným partnerom Ukrajiny a dodnes neuznáva ruskú anexiu Krymu z roku 2014. Rusko a Čínu ale zbližuje predovšetkým fakt, že obe krajiny predstavujú vyzývateľov pre postavenie USA ako globálneho hegemóna a Washington tak vnímajú čoraz intenzívnejšie ako svojho súpera. Rusko aj Čína si navyše robia nárok na územia susedných štátov, ktoré dlhodobo spolupracujú práve s USA. Prípadná invázia ruských armád na Ukrajine by tak mohla podnietiť Čínu k podobnému zákroku na Taiwane, na ktorý by USA nedokázali kvôli sústredeniu sa na Rusko, adekvátne reagovať. Ak by táto situácia nastala, Čína by mohla od Ruska očakávať rovnakú “tichú” podporu v podobe nezasahovania ako je tomu v prípade ukrajinskej krízy.
Prehlbovaniu pragmatického spojenectva medzi oboma krajinami nasvedčuje niekoľko nedávnych udalostí, ako napríklad nový 30-ročný kontrakt pre Rusko na dodávku plynu do Číny, spoločné odsúdenie nového bezpečnostného partnerstva AUKUS a presun ruských vojakov zo Sibíri bližšie k ukrajinsko-ruským hraniciam. Týmto presunom vojenských jednotiek Rusko jasne naznačuje, že dôveruje Číne pozdĺž ich spoločnej hranici na východe. Podobne nízke zastúpenie ruských jednotiek bolo na hranici s Čínou naposledy v roku 1922.
Po týchto nedávnych zbližujúcich sa udalostiach, spolu so slovami čínskeho ministra zahraničných vecí na Mníchovskej konferencii, sú predstavitelia Západu v pohotovosti a v skutočnosti ich považujú za pakt o neútočení medzi Ruskom a Čínou. Predstavitelia Západu v posledných týždňoch taktiež skloňujú výraz “studená vojna”. Rusko je však významným exportérom ropy a zemného plynu do Európy, pričom čínska ekonomika je natoľko integrovaná na Západ, že by nebolo možné vytvorenie odlišných ekonomických blokov ako tomu bolo počas bipolárneho rozdelenia sveta. Vďaka tomu tak veľmi pravdepodobne existujú hranice toho, nakoľko bude Čína ochotná podporovať ruskú agresívnu politiku voči Západu, keď by veľké čínske banky by mohli byť ovládané napríklad strachom z vyradenia z globálneho finančného systému. Ďalšie zbližovania Moskvy a Pekingu by však mohlo potenciálne viesť k úplne novej forme studenej vojny v čase globalizácie. Istotou však zostáva, že tichá podpora Číny pre Moskvu ešte viac destabilizuje bezpečnostné pomery v Európe.
Autorka : Lucia Tománková
