Členské štáty NATO vysielajú svojich vojakov do východnej Európy

NATO vysiela ďalšie lode a bojové lietadlá v reakcii na hromadenie vojenských síl Ruska pozdĺž hraníc s Ukrajinou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Cestný pochod jednotiek NATO
Cestný pochod jednotiek NATO (zdroj: Flickr)

Bezprostrednou reakciou Západu na ďalšie posilňovanie ruskej vojenskej prítomnosti a správy o dodávkach krvi a medicínskeho materiálu ruským jednotkám dislokovaným v blízkosti hraníc s Ukrajinou bolo zintenzívnenie dodávok zbraní z Veľkej Británie a USA pre Kyjev.  Zároveň ale Washington, Londýn a Paríž oznámili svoj zámer vyslať svojich vojakov do východnej Európy a členských krajín NATO.

 Britský premiér zvažuje podporu členským štátom NATO v severských a pobaltských štátoch o zdvojnásobenie počtu vojakov a zaslanie zbraní do Estónska. Ani Francúzsko za svojimi západnými spojencami nezaostáva, plánuje vyslať stovky vojakov do Rumunska. Biden vyhlásil, že v nasledujúcich týždňoch taktiež plánuje rozmiestnenie jednotiek východoeurópskym spojencom NATO. Práve východní spojenci NATO - bývalé sovietske satelity a pobaltské štáty - sa obávajú, že by mohli nasledovať hneď po Ukrajine. Španielsko zase oznámilo, že sa plánuje angažovať v Bulharsku, pričom NATO zvažuje aj nasadenie vojakov na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Je pochopiteľné, že NATO chce podporiť obranné kapacity svojich východných členov, ktorí hraničia s Ukrajinou alebo Čiernym morom. Čo sa týka Slovenskej republiky, minister zahraničných vecí “považuje tento návrh za logický krok s cieľom posilnenia obrany”. Rumunsko a Bulharsko taktiež podporujú prípravy NATO. Napriek tomu, že sa od Maďarska očakáva, že bude v tomto spore súčasťou posilneného východného krídla NATO, Budapešť hrozí, že zostane mimo podpory Ukrajiny. Eskalácia sporu a neochota Budapešti podporiť svojich spojencov sa ale môže prejaviť tiež v oslabení väzieb medzi Maďarskom a NATO či EÚ.

SkryťVypnúť reklamu

 Nasadenie jednotiek NATO do svojich východných členských krajín spolu s odstrašujúcimi sankciami voči Rusku, o ktorých sa už teraz vedú intenzívne diskusie,  by mohli výrazne ovplyvniť možné ďalšie kroky Moskvy. Sankcie by mohli zahŕňať ekonomický sektor, napríklad v podobe vyradenia Ruska z bankového systému SWIFT, pozastavenie projektu Nord Stream 2 či celkové posilnenie obrany v Európe. V súčasnej situácii ale nie je možné vylúčiť, že odstrašovanie nebude fungovať a Moskva sa skutočne odhodlá k vojenskej operácii voči Kyjevu. Zvýšená vojenská prítomnosť NATO v krajinách susediacich s Ukrajinou, ale bude jasným signálom, že NATO je do budúcna pripravené kolektívne čeliť akejkoľvek budúcej hrozbe zo strany Moskvy voči svojim spojencom.

SkryťVypnúť reklamu

Autorka : Lucia Tomanková

Inštitút strategických politík

Inštitút strategických politík

Bloger 
  • Počet článkov:  111
  •  | 
  • Páči sa:  84x

Sme Inštitút strategických politík STRATPOL - nezávislý think-tank pôsobiaci v oblasti výskumu medzinárodných vzťahov a bezpečnostných politík. Zameriavame sa na slovenskú národnú bezpečnosť, európske susedstvo, transatlantické vzťahy a globálne záležitosti. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

712 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

41 článkov
SkryťZatvoriť reklamu