Desiatky rokov trvajúci zabudnutý konflikt v Západnej Sahare opäť ožíva

Písmo: A- | A+

Eskalujúce napätie v Západnej Sahare pretvráva najmä po tom ako Maroko zasiahlo a požadovalo zvrchovanosť nad Západnou Saharou. Proti tvrdeniu Maroka sa postavila politicko-vojenská organizácia Polisario.

Utečenec zo Západnej Sahary. (Zdroj : Flickr / United Nations Photo)
Utečenec zo Západnej Sahary. (Zdroj : Flickr / United Nations Photo) 

Napätie v Západnej Sahare medzi miestnym oslobodeneckým hnutím Polisario a Marokom, ktoré okupuje 80% sporného územia, prerástlo do ozbrojených stretov. Hrozí tak, že krehké prímerie, ktoré v oblasti panuje od roku 1991 môže opäť prerásť v otvorený konflikt. Polisario je navyše dlhodobo podporované Alžírskom a obnovenie vojnového konfliktu v Západnej Sahare by tak mohlo výrazne zhoršiť už tak problematické vzťahy medzi dvoma severoafrickými susedmi.

K eskalácii došlo po tom, čo Maroko v oblasti ešte v novembri minulého roku spustilo vojenskú operáciu v demilitarizovanej zóne. Jej úlohou bolo opätovné spriechodnenie hraničného priechodu a jedinej pozemnej komunikácie spájajúcej Maroko s Mauretániou a so zvyškom západnej Afriky. Marocké autority obvinili zo zablokovania dopravnej a obchodnej trasy práve Polisario, ktoré sa snaží dosiahnuť nezávislosť celej Západnej Sahary od Maroka už vyše 40 rokov. Polisario, naopak, obviňuje Maroko z agresie a porušenia prímeria. Jeho predstavitelia koncom januára varovali, že konflikt bude pokračovať, pričom každá marocká jednotka je potenciálnym cieľom útokov.

Primárnym spúšťačom uvedených udalostí bola ale veľmi pravdepodobne zmena postoja OSN k riešeniu konfliktu. V Západnej Sahare panuje od roku 1991 prímerie, na ktoré dohliada misia OSN MINURSO. Cieľom tejto misie bola tiež príprava referenda, v ktorom by si obyvatelia Západnej Sahary vybrali medzi nezávislým štátom a pripojením sa k Maroku. Referendum sa najmä kvôli obštrukciám zo strany Maroka nikdy neudialo a v poslednej rezolúcii OSN z októbra minulého roka sa už ani nespomína. OSN po novom počíta s riešením na základe rokovaní, čo by v praxi mohlo znamenať, že sa Západná Sahara stane autonómnou provinciou Maroka. Polisario túto možnosť ale odmieta. Hnutie totiž ešte v roku 1976 vyhlásilo vlastný štát pod názvom Saharská arabská demokratická republika. Jeho existenciu uznala aj Africká Únia a niektoré jej vplyvné štáty, konkrétne Južná Afrika a Nigéria.

Situáciu ďalej zhoršilo uznanie nároku Maroka na Západnú Saharu zo strany USA v decembri 2020, výmenou za marocké uznanie Izraela. Rozhodnutie vtedajšieho amerického prezidenta Trumpa odsúdilo OSN, a taktiež Polisario. Jeho hovorca sa vyjadril, že o statuse Západnej Sahary môžu rozhodovať len jej obyvatelia a nie USA či OSN.

Maroko deklarovalo,že všeobecné medzinárodné uznanie jeho nároku na Západnú Saharu považuje za najdôležitejší cieľ svojej zahraničnej politiky. Minuloročné získanie americkej podpory, ale aj podpory viacerých afrických a arabských krajín, ktoré otvorili v Západnej Sahare svoje zastúpenie, veľmi pravdepodobne túto marockú snahu ešte viac posilní. 

To ale zároveň znamená pokračujúcu eskaláciu konfliktu s Polisariom. V oblasti Západnej Sahary sa tak v najbližšom období dajú očakávať pokračujúce demonštrácie proti marockej prítomnosti a tiež ozbrojené strety menšieho rozsahu. Konflikt nízkej intenzity ale bude nahrávať najmä Maroku, ktoré bude mať zámienku k posilneniu svojej kontroly nad regiónom.

Tento scenár ale predstavuje problém pre Alžírsko ako hlavného spojenca Polisaria. Konflikt má teda potenciál naštrbiť už tak napäté vzťahy medzi Marokom a Alžírskom, najmä ak sa Alžírsko rozhodne vystupňovať svoju podporu pre Polisario. V situácii, keď obe krajiny čelia hrozbe v podobe militantných skupín operujúcich v Saheli, by to mohlo potenciálne viesť k následnej destabilizácii celého regiónu. Alžírsko by navyše bolo odkázané na podporu Ruska a Turecka, ktoré by tak touto cestou ešte výraznejšie navýšili svoj vplyv v severnej Afrike.

Autorka : Eliška Herinková

Skryť Zatvoriť reklamu