Dôjde k prelomovej a stálej dohode o pokoji zbraní medzi Talibanom a afganskou vládou?

Písmo: A- | A+

Stále pretrvávajúce rokovania neprinesli žiadne výsledky, ktoré by mali smerovať k dohode o ukončení bojov v Afganistane.

Vojaci a puška M-16. (Zdroj : Flickr / The U.S. Army)
Vojaci a puška M-16. (Zdroj : Flickr / The U.S. Army) 

Vo svojom minulotýždňovom spoločnom vyhlásení Rusko, Čína, Spojené štáty a Pakistan zdôraznili, že nepodporujú obnovenie systému islamského emirátu v Afganistane. V rámci najnovšieho rokovania medzi Talibanom a afganskou vládou, ktoré prebehlo v Moskve, spomínaní štátni predstavitelia žiadali o ukončenie bojov v Afganistane.

Aktuálne rokovanie je súčasťou procesu, ktorý odštartoval v hlavnom meste Kataru Dauha vlani v septembri a týka sa vnútroafganských rozhovorov. Hlavným cieľom rokovania je vytvorenie stálej dohody o ukončení bojov spoločne s dohodou na politickej úrovni, vďaka ktorým by došlo k ukončeniu pretrvávajúceho konfliktu v Afganistane. Doposiaľ však rokovania nepriniesli očakávané výsledky.

Spomínané spoločné vyhlásenie taktiež vyzýva Taliban a afganskú vládu, aby okamžite odštartovali diskusie o “zásadných otázkach k ukončeniu konfliktu” a aby obe strany zaistili, že afganské územie nebude využívané teroristami na ohrozovanie bezpečnosti ostatných štátov. Hlavným dôvodom vyhlásenia je stále pokračujúce násilie, ktoré sužuje afganskú spoločnosť.

Predchádzajúca administratíva prezidenta Donalda Trumpa uzavrela s Talibanom dohodu, v rámci ktorej majú do 1. mája 2021 Spojené štáty a ich spojenci NATO stiahnuť všetky svoje jednotky z Afganistanu, ak Taliban bude dodržiavať podmienky dohody. Taliban sa zase zaviazal, že zamedzí, aby Al-Káida alebo akákoľvek iná extrémistická skupina operovala na území ovládanom militantmi, a zároveň začne rokovať s afganskou vládou.

Antony Blinken, súčasný minister zahraničia USA, zverejnil návrh na usporiadanie medzinárodnej konferencie v Turecku vedenej OSN, ktorá by ustanovila dočasnú vládu a zároveň by v rámci nej bola podpísaná dohoda o zdieľaní politickej moci medzi afganskou vládou a Talibanom. Blinken vo svojom dopise adresovanom afganskému prezidentovi Ašrafovi Ghanímu taktiež navrhuje, aby sa na konferencii zúčastnili aj kľúčoví regionálni aktéri, ako sú Pakistan, Irán, Čína, Rusko, India a Spojené štáty. Napriek tomu, že sa iniciatíva javí ako prínosná, objavili sa aj obavy, že presunutie procesu do Turecka neprinesie rýchle, a predovšetkým pozitívne, výsledky.

Aktuálne kroky zo strany USA naznačujú smerovanie administratívy prezidenta Joea Bidena k obnoveniu mierových rokovaní pred konečným termínom stiahnutia zahraničných jednotiek, keďže práve prípadné stiahnutie jednotiek bez dosiahnutej mierovej dohody medzi afganskou vládou a Talibanom by mohlo viesť ku kolapsu afganskej vlády. USA sa taktiež zrejme obávajú, že Taliban následne získa dominantné postavenie a územné zisky práve na úkor afganskej vlády, ktorú už nebudú podporovať zahraničné jednotky v krajine. Práve na tieto jednotky, a predovšetkým na tie americké, sa vláda spolieha. Dokona aj John Sopko, ktorý vedie Úrad osobitného hlavného inšpektora USA pre obnovu Afganistanu, varoval Kongres pred hroziacimi rizikami a negatívnymi dôsledkami vyplývajúcimi zo stiahnutia amerických jednotiek bez mierovej dohody.

Rast násilia v Afganistane od začiatku mierového procesu v minulom roku znepokojuje medzinárodnú komunitu, ktorá by už rada videla ukončenie konfliktu v krajine. Dôležité je tiež zdôrazniť, že v stávke je veľa, keďže aktér, ktorý dokáže priviesť tento už dvadsať rokov pretrvávajúci konflikt k zdarnému koncu, získa veľkú politickú prestíž.

Autor : Dominik Zachar

Skryť Zatvoriť reklamu