EÚ a Čína sa dohodli na Komplexnej dohode o investíciách

Písmo: A- | A+

Po takmer roku sa situácia ohľadne investičnej dohody zmenila. Dlho očakávaná dohoda posilní ekonomické väzby medzi Čínou a štátmi Európskej únie.

Angela Merkel. (Zdroj : Wikimedia commons / Russian Presidential Executive Office)
Angela Merkel. (Zdroj : Wikimedia commons / Russian Presidential Executive Office) 

Európska únia a Čína 28. decembra 2020 schválili s Čínou dlhodobo odkladanú investičnú dohodu, ktorá má nahradiť bilaterálne dohody medzi členskými štátmi EÚ a Čínou.

Kým v decembri 2019 čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi uviedol, že uzavretie dlho pripravovanej investičnej dohody medzi Čínou a EÚ nebude možné, situácia sa k decembru 2020 zmenila. Priame čínske zahraničné investície (ďalej iba PZI) sa totiž za posledné roky zvýšili a kumulatívne toky čínskych PZI do EÚ dosiahli takmer 120 miliárd EUR.

Dôvodom odkladania investičnej dohody boli najmä spory, ktoré sa týkali ochrany pracovných práv v Číne. Daná problematika vyústila do momentu, kedy sa Čína zaviazala ratifikovať základné dohovory Medzinárodnej organizácie práce a to aj v oblasti nútených prác. Samotná ratifikácia dokumentov zo strany Číny nie je časovo ohraničená, čo ju stavia do zvýhodnenej pozície. Ďalšie náležitosti, ktoré bolo nutné regulovať, boli riešenia čínskych postupov, ktoré sú v rozpore s postupmi EÚ a to v oblasti priemyselných dotácií, štátnej kontroly podnikov, či transferu technológií.

Samotná dohoda má za následok posilnenie ekonomických väzieb medzi EÚ a Čínou a ich vzájomnú závislosť. Rovnako umožní otvorenie trhov v Číne v oblasti zahraničných investícií, ktoré zahŕňajú elektromobily, telekomunikáciu, ale aj oblasť zdravotníctva. Dohoda tiež zaväzuje Čínu liberalizáciou investícií, odstraňuje kvantitatívne obmedzenia, kapitálové stropy alebo požiadavky na spoločné podnikanie v rôznych odvetviach. S cieľom zabezpečiť aby čínske štátne podniky konali v súlade s obchodnými kritériami, dohoda ukladá povinnosť pre podniky poskytovať dôverné informácie a zabezpečiť tranparentnosť dotácií v sektoroch služieb. Tieto dôverné obchodné informácie zhromaždené správnymi orgánmi budú oplývať ochranou pred neoprávneným zverejnením.

Aj napriek otvorenosti trhu, dohoda nezahŕňa mechanizmus ochrany investorov, ktorý by im umožňoval viesť súdne spory, ale iba mechanizmus pre urovnávanie sporov medzi jednotlivými štátmi a tiež monitorovací mechanizmus na politickej úrovni.

Zaujímavosťou dohody je, že na multilaterálnej úrovni má EÚ v záujme vytvoriť mnohostranný investičný súd, prostredníctvom medzivládnych diskusií v OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL). Tento súd by mal nahradiť arbitrážny tribunál zriadený na základe bilaterálnych investičných zmlúv a systému investičných súdov.

Dohoda tiež zaväzuje zachovať a podporiť investície EÚ v Číne na podporu čínskeho hospodárstva a technologického rozvoja. Kritickým bodom dohody môžu byť práve požiadavky Číny na prístup na trh s energiou v EÚ, vzhľadom na citlivosť národnej bezpečnosti. Číne zároveň dohoda pomôže zvýšiť medzinárodný kredit, ktorý utrpel v dôsledku pandémie, čínskych aktivít v Hongkongu či správ o porušovaní ľudských práv Ujgurov. Popri legitimizácii čínskeho režimu na domácej a medzinárodnej scéne môže podpis dohody zároveň predstavovať prekážku pre prípadný spoločný koordinovaný postup USA a EÚ voči Číne v budúcnosti. 

Uzatvorenie dohody považuje Nemecko za jeden z najväčších úspechov počas svojho predsedníctva v Rade EÚ, keďže sa táto dohoda považuje za najambicióznejšiu, ktorú kedy Čína podpísala s treťou krajinou. Očakávania, ktoré z dohody plynú, spočívajú v zotavení globálnej ekonomiky, ale tiež v posilnení postavenia EÚ na medzinárodnej scéne, z dôvodu väčšej autonómie vo vzťahu k Číne, čo pramení aj z načasovania schválenia dohody.

Postoj niektorých členských štátov k predmetnej dohode je však nesúhlasný. Poľsko a Taliansko vyjadrili svoje znepokojenie ohľadom toho, že Nemecko a Francúzsko uzavreli dohodu s Čínou prostredníctvom videohovoru bez prítomnosti zástupcov ostatných členských štátov.

Poľsko tiež navrhlo, aby sa s dohodou počkalo a spolupracovalo aj s Washingtonom. Pre americkú stranu je schválenie dohody zarážajúce, s ohľadom na fakt, že bola schválená bez konzultácií s Washingtonom a iba pár týždňov pred nástupom J. Bidena do úradu prezidenta USA.

Ratifikácia dohody v takejto podobe, môže mať totiž dopad aj na vzťah EÚ so Spojenými štátmi. Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť, Jake Sullivan, na Twitteri vyjadril záujem o včasné konzultácie s európskymi partnermi ohľadom spoločných obáv týkajúcich sa čínskych ekonomických praktík. Úlohou J. Bidena po nástupe do funkcie prezidenta USA tak bude definovať podobu vzťahov nielen medzi USA a Čínou, ale tiež s EÚ.

Očakáva sa, že ratifikácia Komplexnej dohody o investíciách prebehne v roku 2022, počas francúzskeho predsedníctva v Rade Európskej únie.

Autorka : Benita Feketeová

Skryť Zatvoriť reklamu