Irán si zvolil nového prezidenta - aký bude jeho vplyv na regionálnu a globálnu politiku?

Písmo: A- | A+

Víťazstvo Ebrahima Raisiho v urnách nebolo veľkým prekvapením. Šesťdesiatnik má hlboko konzervatívny názor na mnohé sociálne problémy a môže formovať iránsku politickú scénu ďaleko za hranicami jeho prezidentovania.

Ebrahim Raisi. (Zdroj : Wikimedia commons)
Ebrahim Raisi. (Zdroj : Wikimedia commons) 

Po minulo týždňových prezidentských voľbách bol v Iráne ako budúci prezident zvolený konzervatívny politik a sudca Ebráhím Raisi. Hoci do úradu oficiálne zasadne až začiatkom augusta, tak už teraz sa diskutuje o jeho možnom vplyve na vývoj iránskej politiky voči ostatným regionálnym a globálnym aktérom. Vzhľadom na to, že zvolením Raisiho sa po niekoľkých rokoch dostanú všetky hlavné štátne orgány a funkcie pod správu konzervatívcov, bude môcť Irán zastávať zjednotený postoj bez vnútorných rozkolov. Budúci prezident navyše už teraz jasne predstavuje svoje idey a plány do budúcna.

Raisi sa v porovnaní so súčasným prezidentom, reformistom Rúháním, k niektorým otázkam stavia pomerne tvrdo a neústupčivo. Toto je viditeľné najmä vo vzťahoch Iránu s USA - Raisi okamžite vyhlásil, že nemá nijaké plány osobne sa stretnúť s prezidentom Joe Bidenom a rokovať s ním. Práve naopak, požaduje okamžité uvoľnenie ekonomických sankcií, ktoré boli na Irán uvrhnuté a ktoré zdevastovali jeho ekonomiku. Pomerne prekvapivo však takéto uvoľnenie nepožaduje bez reciprocity - Raisi potvrdil, že je ochotný rokovať o znovunastolení podmienok v rámci Iránskej jadrovej dohody.

Raisi v tejto dohode vidí dokument, ktorý by mal docieliť obojstrannú spokojnosť a výhodnosť. Jeho podmienkou pre opätovné dodržiavanie dohody je teda to, aby bola výhodná najmä pre Irán a aby bola v súlade s iránskymi národnými záujmami a cieľmi. Zároveň upozorňuje, že nestrpí nijaké umelé zdržiavanie a naťahovanie vyjednávaní. Očakáva, že každé stretnutie bude plodné a s badateľnými výsledkami, ktoré Irán posunú bližšie k uvoľneniu sankcií.

Odmieta taktiež rokovať o akýchkoľvek iných otázkach, ktoré nespadajú pod oblasť jadrovej energie - teda najmä o vývoji a výstavbe konvenčných balistických striel a o iránskej regionálnej politike. Balistické strely sú pre Irán primárnym bezpečnostným nástrojom, ktorým mitigujú najmä zastaralú vojenskú techniku, zatiaľ čo podpora rôznych rebelských skupín v oblasti Blízkeho Východu - ako napríklad Húthov a Hizballáhu - je hlavným spôsobom upevňovania svojho vplyvu.

Signatári jadrovej dohody Raisiho prístup privítali a veria, že ak sa do augusta nepodarí vyjednávania ukončiť, tak nový prezident k uzavretiu dohody prispeje. Nie všetci sú však z nového prezidenta a jeho ochoty znovu pristúpenia k jadrovej dohode nadšení. Naftali Bennett, súčasný izraelský premiér, tvrdo skritizoval signatárov dohody a varoval ich pred vyjednávaním s “katom” Raisim. Ten si túto prezývku zaslúžil najmä vďaka svojej roli, ktorú zohral pri poprave politických väzňov počas Iracko-iránskej vojny. Bennett žiada, aby sa signatári “prebrali” a uvedomili si, že Raisimu ide iba o zisk jadrových zbraní s cieľom stať sa regionálnym hegemónom.

Napriek obavám Izraela Raisi plánuje opraviť vzťahy aj s niektorými krajinami Blízkeho Východu. Oznámil napríklad, že by rád odstránil niektoré nezhody so Saudskou Arábiou, ktorá je jedným z najväčším rivalov Iránu. Vyhlásil, že nadviazanie vzťahov medzi týmito dvoma krajinami nečelí z jeho strany nijakým bariérám, a podporil aj možnosť znovu otvorenia saudského veľvyslanca v Teheráne, ktoré boli uzavreté v roku 2016.

Autor : Marián Maraffko

Skryť Zatvoriť reklamu