„V prípade, že tam pôjdeme uplatniť naše nároky, bude to krvavé.“ Takto po dlhom vyčkávaní komentoval filipínsky prezident Rodrigo Duterte situáciu, kedy pri útese Whitsun, v Juhočínskom mori, vo výlučnej ekonomickej zóne Filipín, stále zotrváva vyše 240 čínskych rybárskych lodí. Čína tvrdí, že útes a okolité vody patria jej, pričom čínske lode tam iba prečkávajú „zlé počasie.“ Toto tvrdenie však nie je v súlade so zisteniami amerického think tanku Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie, podľa ktorého sú čínske lode lode pri danom útese aktívne „už celé roky“. Filipínske úrady si preto predvolali čínskeho veľvyslanca a požadujú odchod čínskych lodí z oblasti.
Filipínsky prezident Duterte dlho odmieta zaujať jasný a odmietavý postoj voči čínskemu zasahovaniu do filipínskej suverenity. Dôvodom je najmä Duterteho snaha nakloniť si Peking kvôli jeho sporom so Spojenými štátmi. Niekoľkomesačné zotrvávanie čínskych rybárskych lodí vo výlučnej ekonomickej zóne Filipín ho však teraz postavilo do ťažkej pozície. Vývoj posledných dní však ukazuje, že Duterte sa aspoň čiastočne priklonil na stranu filipínskej opozície ako aj ministra zahraničných vecí Teodora Locsina, a podporil posilnenie filipínskej námornej vojenskej prítomnosti v oblasti útesu Whitsun. Priamu konfrontáciu s Čínou ale pripustil len v prípade, ak by sa Čína rozhodla v sporných vodách ťažiť ropu.
Duterteho opatrnosť pramení aj z nedávneho rozhodnutia Pekingu zmocniť svoju pobrežnú stráž na „použitie všetkých nevyhnutných prostriedkov“ v prípade hrozby zo strany cudzích plavidiel. Takéto konanie Číny nie je pritom prekvapujúce, pretože dlhodobo nerešpektuje oprávnené nároky susediacich štátov v Juhočínskom mori. To sa samozrejme nepáči ani ostatným krajinám, no Filipíny sa stali jedinou krajinou, ktorá si svoje nároky uplatnila aj na súde a dokonca vyhrala. V roku 2016 totiž Stály arbitrážny dvor so sídlom v Haagu rozhodol v prospech Filipín, pričom stanovil, že nárok Číny na vodstvo v oblasti Juhočínskeho mora, vyplývajúci vraj z historického titulu k danej oblasti, nemá základ v medzinárodnom práve. Čína vtedy dané rozhodnutie odmietla a ako sa zdá, pokiaľ ide o otázky Juhočínskeho mora, nerešpektuje ani normy medzinárodného práva. Filipíny sú tak momentálne v komplikovanej pozícii. Vďaka prezidentovi Dutertemu sa na podporu USA spoliehať nemôžu, osamotene ale nemajú šancu presadiť voči Číne svoje právoplatné nároky. Filipínsky líder tak bude musiť do budúcna zvážiť, či nezmierni svoju protiamerickú rétoriku, najmä ak chce Manila pomýšľať na obranu svojich záujmov v Juhočínskom mori.
Autor : Feri Tóth
