Prezident Bieloruska, Alexander Lukašenko, v piatok avizoval, že je pripravený pozvať na územie krajiny jednotky ruskej armády v prípade, že to bude potrebné na zaistenie bezpečnosti Bieloruska a Ruska (resp. spoločného Zväzu Ruska a Bieloruska). Ruské jednotky by mali na územie Bieloruska vstúpiť a zasiahnuť len v krajnom prípade, ak 500 tisíc príslušníkov bieloruskej armády, ktoré môže Bielorusko v prípade núdze použiť, nebude stačiť. Lukašenko však dodal, že zatiaľ takýto krok “... nie je absolútne potrebný” a bieloruská armáda je v súčasnosti aj bez ruskej pomoci “... silnou, zjednotenou a kompaktnou ozbrojenou silou.”
Aj keď bieloruská a ruská armáda často úzko spolupracujú, len donedávna užšia vojenská spolupráca medzi krajinami stagnovala. Zatiaľ čo Bielorusko poskytlo svoje územie pre potreby rozmiestnenia rádiolokátorov ruskej armády, odmietlo žiadosť Moskvy o poskytnutie leteckej základne pre potreby ruského letectva. Bieloruská a ruská armáda však naďalej spoločne podnikajú vojenské cvičenia, pričom najbližšie sa majú spoločné manévre konať v septembri.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dodal, že Bielorusko zatiaľ oficiálne o takúto vojenskú pomoc nepožiadalo. Vyslanie ruských vojakov na územie Bieloruska tak bude potrebné len v prípade, že Bielorusko o to požiada oficiálnou cestou. Neoficiálny a nejednoznačný postoj Ruska k piatkovým vyjadreniam Lukašenka tak naznačuje, že sa nejedná o finálne rozhodnutie bieloruského prezidenta.
Je pravdepodobné, že v prípade piatkových vyjadreniach bieloruského prezidenta sa jednalo len o reakciu na odpovede Európskej únie a Spojených štátoch v podobe uvalenia sankcií po tom, čo sa politická situácia v krajine obrátila smerom k silnejšiemu postaveniu prezidenta. Zastrašovanie zásahom ruskej armády v Bielorusku, resp. k jej zapojeniu sa na ochranu súčasného politického režimu, tak má vyznieť ako snaha o odvrátenie hypotetickej západnej intervencie v krajine. Vzhľadom k relatívnej sile a početnosti bieloruskej armády a dobre nastavených vzťahoch Moskva-Minsk je však vysoko nepravdepodobné, že by sa západné krajiny, resp. Severoatlantická aliancia, pokúsila bieloruský režim zvrhnúť silou. Otázne je aj možné rozmiestnenie ruskej armády v Bielorusku. Aj keď vojenská a bezpečnostná spolupráca medzi Ruskom a Bieloruskom je na dobrej úrovni, v posledných rokoch upadala a narástla až po začiatku masových protestov v Bielorusku po posledných prezidentských voľbách. Vyjadrenia bieloruského prezidenta sa tak môžu javiť len ako snaha o upevnenie a ochrane politickej moci pomocou posilnenia bielorusko-ruských vzťahov.
Autor : Jaroslav Cabuk
