Lukašenko využíva migráciu ako nástroj na boj proti EÚ

Písmo: A- | A+

Bieloruskí susedia s Európskou úniou začínajú konať, pretože sa zaoberajú prudkým nárastom počtu nelegálnych migrantov prekračujúcich hranice z Bieloruska.

Obrázok blogu
(zdroj: Wikimedia commons)

Rok po začatí bieloruských protestov čelí prezident Alexander Lukašenko obvineniam, že podporuje nelegálnu migráciu cez hranicu medzi Bieloruskom a Litvou. Začiatkom júla 2021 totiž litovská vláda vyhlásila núdzový stav v dôsledku vysokého počtu migrantov prechádzajúcich cez spoločnú hranicu s Bieloruskom. Podobný stav na hraniciach hlási aj Lotyšsko a Poľsko.

Situácia sa začala zhoršovať už v máji tohto roka a nadväzuje na stupňujúci sa tlak medzi Bieloruskom a Európskou úniou (EÚ), ako aj na sankcie uvalené na Bielorusko po zadržaní bieloruského blogera Romana Prataseviča. A. Lukašenko, prezývaný ako „posledný európsky diktátor“, sa v minulosti vyhrážal, že sa EÚ pomstí za uvalené sankcie a politický tlak súvisiaci s vážnou situáciou v Bielorusku.

Odpoveďou na uvalené sankcie malo byť uvoľnenie hraničných kontrol pre migrantov bez dokladov. Litovskí politickí predstavitelia Lukašenka obviňujú, že využíva migráciu ako zbraň. Vyjadril sa tak minister zahraničných vecí Litvy Gabrielius Landsbergis na svojom twitterovom účte. Neskôr dokonca hovoril o migrácii z BIeloruska ako hybridnej zbrani v rukách Lukašenka. Ministerka vnútra Agne Bilotaiteová taktiež uviedla, že migranti „nie sú skutočnými žiadateľmi o azyl“, ale naopak, Lukašenkovým „nástrojom, ktorý možno použiť proti Litve“.

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa počet nelegálnych migrantov prekračujúcich hranicu z Bieloruska do Litvy prudko vzrástol. Podľa ministra zahraničia G. Landsbergisa do augusta tohto roka vstúpilo na litovské územie približne 4-tisíc nelegálnych migrantov, v porovnaní s 80 migrantmi zadržanými za celý rok 2020. Minister zároveň varuje, že do konca leta by ich počet mohol vzrásť až na 10-tisíc.

Núdzový stav umožní na hraniciach s Bieloruskom posilnenie hraničných stráží členmi armády a polície, ktorí sú oprávnení migrantom nariadiť návrat do štátu, z ktorého prišli, a prípadne aj využiť fyzickú silu. Litovský parlament odhlasoval aj posilnenie hraničných patrol a prísnejšie podmienky pre žiadateľov o azyl, ktorí tak musia urobiť na oficiálnom hraničnom priechode alebo ambasáde.

Okrem vyhlásenia núdzového stavu Litva prijíma právne kroky pre urýchlenie vybavovania žiadostí o azyl. Litovský parlament taktiež rozhodol, že na takmer 700-kilometrovej hranici medzi oboma štátmi bude umiestnený štvormetrový kovový plot zakončený žiletkovým drôtom. Jeho stavba by mala Litvu stáť približne 152 miliónov eur.

Autorka : Michaela Ružičková

Skryť Zatvoriť reklamu