Na Kaukaze vládne od skončenia minuloročnej vojny medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach napätie. Situácia sa vystupňovala minulý týždeň a predstavitelia oboch štátov sa vzájomne obvinili z provokácií a streľby na spoločnej hranici. V pondelok 15. novembra obvinil predseda arménskej vlády, Nikol Pašinjan, azerbajdžanské jednotky z nepovoleného vstupu na arménske územie. Drobné konflikty pokračovali aj v utorok 16. novembra. Podľa Jerevanu je po hraničných šarvátkach nezvestných alebo zajatých niekoľko tuctov arménskych vojakov. Naopak Azerbajdžan tvrdí, že jeho jednotky arménsku hranicu neprekročili, ale boli umiestnené na vlastnom území, v blízkosti časti spoločnej hranice, na ktorej presnom vytýčení sa obe strany zatiaľ nedohodli. Baku dodáva, že provokácie a narúšanie hranice prišli z arménskej strany a Baku len prijalo adekvátne opatrenia, aby „skoncovalo s provokáciami.“ Azerbajdžanské zdroje hovoria o siedmich mŕtvych a desiatich ranených vojakoch na ich strane.
Do situácie sa v medzičasom vložilo aj Rusko, dlhodobý spojenec Arménska. Rusko má v oblasti približne 3 000 vojakov, ktorí majú za úlohu strážiť mier v Náhornom Karabachu. Ruský minister obrany, Sergej Šojgu telefonoval so svojimi náprotivkami z oboch znepriatelených štátov. Hovorca Kremľa, Dmitrij Peskov uviedol, že o zmiernenie situácie sa snaží aj ruský prezident, Vladimir Putin. Peskov ďalej vyhlásil, že Moskva sa bude aj naďalej pokúšať o vyriešenie sporu diplomatickou cestou.
Od minuloročného konfliktu a nasledujúceho prímeria sa Arménsko a Azerbajdžan snažia o nadviazanie dialógu za podpory Ankary a Moskvy. Hoci nie je ešte aktuálne jasné, ktorá strana stojí za súčasnou eskaláciou, dôvody na nespokojnosť so súčasnou situáciou existujú na oboch stranách. Napriek súbežne prebiehajúcim rokovaniam o podpísaní mierovej zmluvy sa obe stany nevedia dohodnúť na presnom vymedzení vzájomnej hranice. Baku je nespokojné s neochotou Arménska pristúpiť na otvorenie dopravného koridoru spájajúceho Azerbajdžan s enklávou Nachičevan v súlade s dohodou o prímerí z roku 2020, na arménskej strane sú zase mnohí nespokojní s tým, že arménsky premiér Pašinjan je ochotný akceptovať aktuálny status quo a dokonca jednať s Azerbajdžanom o normalizácii vzťahov. Napätú situáciu v regióne ilustrujú tiež udalosti predchádzajúce ozbrojeným stretom. 8. novembra došlo k incidentu, pri ktorom azerbajdžanskí vojaci zastrelili jedného arménskeho civilistu a zranili troch ďalších počas opráv vodovodu. 14. novembra zase došlo k útoku na azerbajdžanských vojakov, na ktorých civilista hodil výbušné zariadenie.
Je otázne, ako sa bude situácia vyvíjať ďalej. Analytici sa obávajú, že obnovený konflikt v oblasti južného Kaukazu by okrem destabilizácie oblasti mohol ovplyvniť aj dodávky ropy a zemného plynu do Európy. Prípadná ďalšia eskalácia by navyše mohla do konfliktu zatiahnuť a regionálne veľmoci. Arménsko má podpísanú obrannú zmluvu s Ruskom, za Azerbajdžanom zase stojí Turecko.
Autor : Matúš Bučko
