Minuloročný konflikt v Karabachu priniesol zásadnú zmenu mocenskej dynamiky v regióne. Výrazné posilnenie vplyvu Azerbajdžanu a Turecka spojené so snahou oboch krajín o nadviazanie vzájomnej bližšej spolupráce, pričom Teherán má obavy najmä zo spolupráce medzi Baku a Izraelom.
Azerbajdžan a Turecko spoločne požadujú vytvorenie koridoru v oblasti Zangezur, medzi enklávou Nachičevan a “domovským” Azerbajdžanom, pričom tieto dve oblasti od seba oddeľuje Arménsko, ktoré v tomto mieste hraničí s Iránom. Koridor by umožnil najkratšie možné pozemné spojenie medzi Tureckom a Baku, zároveň by ale “odrezal” spojenie medzi Arménskom a Iránom.
Teherán považuje otvorenie koridoru Zangezur za zmenu medzinárodných hraníc. Iránsky generál Heydari potvrdil, že Irán takú zmenu nedopustí, pričom daná geopolitická zmena by bola pre Irán “červenou čiarou”, ako uviedol veliteľ pozemných jednotiek Iránskych revolučných gárd Mohammad Pakpour. Pomocou koridoru disponuje Irán cestou na sever k svojmu najbližšiemu a v oblasti jednému z mála “spriatelených” štátov - Arménska a následne do Ruska. Situáciu skomplikoval tiež fakt, že po tom, čo Azerbajdžan po menších potýčkach obsadil časť koridoru, nanútil platiť iránskym kamionistom smerujúcim do Arménska dodatočné clo.
Spojenie Nachičevanu a Azerbajdžanu s Tureckom má však oveľa ďalekosiahlejšie dopady na Irán. V prvom rade umožní Ankare efektívnejšie rozširovať svoj vplyv na Kaukaze ale tiež v strednej Ázii, čo by znamenalo stret iránskych a tureckých záujmov v regióne. Pre Irán je ale neprijateľná predovšetkým prípadná spolupráca Azerbajdžanu s Izraelom - jedným z iránskych hlavných rivalov. Azerbajdžan sa práve rozhoduje o uskutočnení nákupu izraelských protiraketových systémov Arrow 3, pričom počas posledného konfliktu v Karabachu používal Azerbajdžan vo veľkom drony vyrobené práve v Izraeli.
Na konci septembra iránska armáda preto po prvýkrát vo svojej histórii uskutočnila vojenské cvičenie v blízkosti svojej hranice s Azerbajdžanom. Cvičenie dostalo symbolicky názov “Dobyvatelia Chajbaru” - pričom sa jedná odkaz na bitku pri Chajbare v roku 628, v ktorých jednotky proroka Mohameda porazili armádu Židov. Iránske manévre neušli pozornosti prezidenta Azerbajdžanu Ilhama Alijeva, ktorý sa počas rozhovoru s tureckými médiami rétoricky spýtal “Prečo teraz? Prečo práve na našich hraniciach? Azerbajdžanci celého sveta sa to pýtajú.” Práve posledná veta môže byť odkazom na početnú azerbajdžanskú menšinu žijúcu v severných častiach Iránu - ktorá môže z časti slúžiť ako menší geopolitický nástroj Baku voči Teheránu. Iránske cvičenia sú však zrejme tiež odpoveďou na menšie azerbajdžanské, azerbajdžansko-turecké cvičenia v Kaspickom mori a azerbajdžansko-turecko-pakistanské cvičenia pod Kaukazom, ktoré sa konali na začiatku septembra.
Konflikt v Karabachu tak má oveľa zásadnejšie dopady na geopolitickú rovnováhu v regióne než len na vzťahy medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Uvedenie koridoru Zangezur do prevádzky by ďalej prehĺbilo turecký vplyv na Kaukaze a v strednej Ázii a znížilo význam Iránu ako tranzitnej krajiny v rámci spojenia východ-západ. Teherán by navyše stratil priame pozemné spojenie s Arménskom a následne Ruskom.A to práve v dobe, kedy sa Azerbajdžan rozhodol nakúpiť ďalšie vojenské systémy z Izraela - jedného z najväčších rivalov Teheránu.
Autor : Jaroslav Cabuk
