Európska únia sa 15. novembra dohodla na už piatej vlne sankcií voči bieloruským subjektom, medzi ktoré patrí aj súčasný minister zahraničných vecí a štátom vlastnená aerolínia Belavia. V uplynulých týždňoch sa kríza na poľsko-bieloruskej hranici výrazne zhoršila a aj naďalej sa tu zhromažďujú migranti smerujúci do EÚ. Tým majú pri ich pokusoch pomáhať viaceré bieloruské orgány a služby. Poľsko v reakcii na súčasný stav nasadilo v pohraničí viac ako 17 tisíc príslušníkov ozbrojených síl.
Tisícky migrantov, ktorí sa zdržiavajú pri poľských hraniciach, pochádzajú prevažne z krajín Blízkeho Východu. Varšava podnikla niekoľko preventívnych opatrení a mimo nasadenia armády tu dala vybudovať aj plot z ostnatého drôtu. Ten sa migranti už niekoľkokrát snažili prekonať aj s použitím sily, poľské jednotky však tieto pokusy odrazili. Vzhľadom na nízke teploty a životné podmienky v pohraničnej oblasti už niekoľko migrantov zomrelo na následky podchladenia. Humanitárnu situáciu výrazne komplikuje aj vládou vyhlásený výnimočný stav. Ten zakazuje ako novinárom, tak aj humanitárnym pracovníkom vstup do pohraničia.
Únia už od začiatku krízy obviňuje Minsk z využívania migrantov ako politickej zbrane. Jeho zámerom má byť destabilizácia EÚ vytvorením novej, umelo vytvorenej migračnej trasy do Európy. Bielorusko malo obyvateľom Blízkeho Východu udeľovať víza a zaisťovať im leteckú prepravu na svoje územie. Migrantov následne vytlačilo na hranice s Poľskom a navádzalo ich na nelegálne prekračovanie hraníc s cieľom dostať sa na územie EÚ. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko spočiatku odmietal akékoľvek obvinenia o poskytovaní pomoci migrantom alebo o ich organizovanej preprave do Európy. V nedávnom vyhlásení však pripustil, že príslušníci bieloruských bezpečnostných zložiek mohli migrantom pomáhať pri ich snahách o vstup do EÚ. Aj naďalej však odmieta, že by Bielorusko organizovalo lety z Blízkeho Východu.
Poľsko a Európska únia obvinili z prepravy migrantov do Bieloruska aj tureckú vládu. Ankara popiera, že by bola do súčasnej krízy akokoľvek zapojená, a v reakcii na obvinenia zakázala občanom Iraku, Jemenu a Sýrie využívať priame letecké spoje z Turecka do Bieloruska. Migranti z Turecka pôvodne využívali pravidelné komerčné lety a to bez pomoci tureckých štátnych orgánov. Opatrenia, ktoré teraz Ankara prijala, môžu pomôcť odľahčiť pohraničnú situáciu, preto sa EÚ snaží presadiť podobné opatrenia aj v ďalších štátoch Blízkeho Východu.
Od posledných prezidentských volieb v Bielorusku a následného potlačenia protestov sú vzťahy medzi Minskom a EÚ chladné. Lukašenko je ale pravdepodobne podporovaní Ruskom, ktoré viní EÚ z vyostrovania situácie. Moskva navyše navrhla, aby Únia Bielorusku zaplatila za zastavenie migrantov tak, ako to urobila v prípade Turecka. Napriek tomu je však badateľné, že ruská podpora nie je nekonečná ani bezpodmienečná. Keď Lukašenko naznačil, že by mohli byť zastavené dodávky ruského plynu do EÚ, tak Rusko tieto tvrdenia tvrdo skritizovalo a uviedlo, že takéto kroky neboli nijako konzultované. Moskva objasnila, že napriek súčasnej situácii dodrží svoje obchodné záväzky voči EÚ.
Autor : Dominik Zachar
