Ústavný súd v Poľsku tento mesiac rozhodol, že vykonávanie interrupcií z dôvodu vážneho poškodenia plodu je protiústavné. Po novom sa poľské ženy budú môcť rozhodnúť umelo ukončiť tehotenstvo len v prípade znásilnenia, incestu alebo v prípade ohrozenia života matky. Katolícke Poľsko má tak jeden z najprísnejších interrupčných zákonov v Európe. Podľa Centra pre reprodukčné práva zakazujú potraty na žiadosť ženy len dve krajiny Európskej únie – Poľsko a Malta. Cez víkend vyšlo do varšavských ulic viac ako 400-tisíc demonštrantov, ktorí sa postavili proti prísnemu zákonu a poľskej vládnej strane Právo a spravodlivosť (PiS).
Prezident Andrzej Duda, ktorý je spojencom vládnych nacionalistov, uviedol, že navrhne úpravu zákona, ktorá opätovne zavádza možnosť prerušenia tehotenstva v dôsledku abnormalít plodu.Podľa prieskumov verejnej mienky pre denník Gazeta Wyborcza až 73 percent Poliakov nepodporuje rozsudok ústavného súdu a 62 percent verí, že interrupcie by mali byť v niektorých prípadoch legálne. Počet vykonaných interrupcií je v Poľsku nízky, každoročne sa tam vykoná niečo cez 1 000 legálnych potratov. Podľa odborníkov sa však počet interrupcií vykonaných nelegálne alebo v zahraničí môže pohybovať medzi 80 až 120-tisíc.
Protesty začínajú mať vplyv aj na popularitu vlády. Prvý prieskum verejnej mienky, ktorý bol vykonaný na začiatku protestov, naznačil prudký pokles podpory vládnej strany, pričom iba 26 percent opýtaných uprednostnilo PiS v porovnaní s 24 percentami podpory hlavnej opozičnej Občianskej koalície. Ide o najnižšiu popularitu PiS od roku 2015, kedy sa dostala k moci.
Poľsko však nie je jedinou krajinou, ktorá sa snaží ženám okliešťovať práva. Interrupcie sa riešili v parlamente v čase globálnej pandémie koronavírusu aj na Slovensku, keď OĽaNO predložilo návrh zákona, ktorý mal čiastočne sťažiť prístup žien k umelému ukončeniu tehotenstva. Návrh zákona však v parlamente o jeden hlas neprešiel. Okrem Anny Záborskej z OĽaNO návrhy na obmedzenie interrupcií predložili i kotlebovci.
Interrupcie sú témou aj v Spojených štátoch. V posledných rokoch republikánski zákonodarcovia úspešne presadili zákony na obmedzenie interrupcií vo viacerých štátoch. Päť štátov potom prijalo návrhy zákonov, ktoré zakazujú umelé prerušenie tehotenstva po približne šiestich týždňoch – ešte predtým, ako mnohé ženy zistia, že sú tehotné. Senát v Alabame minulý rok dokonca schválil najprísnejší zákon o interrupciách v USA, pričom lekárom, ktorí zákrok vykonajú, hrozí doživotný trest odňatia slobody. Až 73 percent Američanov pritom chce, aby umelé prerušenie tehotenstva zostalo bezpečné a legálne. Zákonodarcovia, ktorí obmedzujú prístup k potratom, tak nereprezentujú názory väčšiny Američanov.
Pre veľa žien v USA sú interrupcie nedostupné, okrem iného aj v dôsledku nízkeho počtu kliník, kde sa vykonávajú. Navyše, nedávno sa do amerického najvyššieho súdu podarilo zvoliť Trumpovu nominantku Amy Coney Barrett, ktorá v minulosti označila právo na interrupciu za “barbarské”. Konzervatívci tak zvolením Barrett získali na najvyššom súde väčšinu v pomere šiestich ku trom. To vyvoláva obavy u liberálnych voličov, keďže v Spojených štátoch práve najvyšší súd rozhoduje o interrupciách či manželstvách homosexuálov, ktoré sú súčasťou amerických kultúrnych vojen.
Amnesty International upozorňuje, že sprísňujúce zákony proti potratom nezastavujú ani neznižujú ich mieru, robia ich len nebezpečnejšími. Právo žien na bezpečnú interrupciu podľa slovenskej ombudsmanky Márie Patakyovej vyplýva z domácej, ako aj medzinárodnej legislatívy.
Autorka: Barbora Krasová
