Pre stredovýchodnú Európu budú nemenej určujúcimi aj postoje novej americkej administratívy voči Rusku. Pre Slovensko bude zásadný aj ďalší kurz euroatlantického partnerstva, otázka „návratu“ USA do NATO či politika Washingtonu voči susednej Ukrajine. V nasledujúcom texte sa pokúsime do týchto a ďalších tém priniesť viac odpovedí ako otázok a načrtnúť možné kontúry Bidenovej zahraničnej politiky.
Ťažiskový mocenský súboj 21. storočia
Počas americkej prezidentskej kampane sa spomínali vzťahy medzi USA a Čínou. Odchádzajúci americký prezident Donald Trump varoval, že víťazstvo Bidena zapríčiní oslabenie amerických pozícií vo svetovej politike a svetovú dominanciu Číny. V prípade Trumpa môžeme spomenuté vyhlásenie brať skôr ako volebný ťah s úmyslom vyvolať vo voličoch strach z hegemónie Číny v dôsledku zvolenia jeho demokratického rivala.
Trumpova politika voči Číne bola už od začiatku jeho funkčného obdobia značne ovplyvnená heslom „America first“. Bolo teda jasné, že záujmy USA, a niekedy iba a len prezidenta Trumpa, budú mať prednosť pred čímkoľvek. To sa odrazilo aj na vzťahu s Čínou. Výsledkom bol pokles diplomatických vzťahov medzi Washingtonom a Pekingom na historické minimum. Obe krajiny sa obviňovali z rôznych incidentov a porušovania medzinárodného práva a zároveň potichu súperili o hegemóniu v rôznych oblastiach. Za posledné štyri roky obe strany uvalili na svojho konkurenta obchodné sankcie, obmedzili prístup spoločnostiam, diplomatom a novinárom a vojensky sa škriepili v Juhočínskom mori. V skratke, Trumpova rétorika zapríčinila, že Čína a USA komunikovali len veľmi zriedka a vlažne.
Inou otázkou ale je, ako sa prezident Biden postaví k tejto veľmoci. Jeho zvolenie prináša šancu na zlepšenie bilaterálnych vzťahov. Analytici v oboch krajinách stále diskutujú o tom, či Biden prijme Trumpovu represívnejšiu politiku voči Číne alebo sa, naopak, bude usilovať obnoviť vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom. Dokonca aj v čínskych štátnych médiách sa objavujú náznaky, že komunistická strana očakáva, akým smerom sa bude nová americká administratíva uberať.
Biden však nie je žiadnym zahraničnopolitickým nováčikom. Počas svojich takmer piatich desaťročí v politike opakovane kritizoval Čínu. Predpokladáme preto, že v prípade prezidenta Bidena budeme vidieť odlišný prístup, než tomu bolo u jeho predchodcu. Neznamená to, že Biden nebude považovať Čínu za strategického rivala. Je však pravdepodobné, že sa bude snažiť skôr o súperenie než o priamy boj s Čínou, najmä v oblasti obchodu a ekonomiky. Pred Bidenom stojí viacero výziev, ktorými bude minimálne na ďalšie štyri roky definovať vzťahy medzi USA a druhou najväčšou ekonomikou sveta.
Prvou z výziev bude ťažké rozhodnutie či zachovať clá na čínsky dovoz v hodnote asi 360 miliárd dolárov. Možnosťou je aj zmiernenie týchto odvodov výmenou za ústupky v ekonomických otázkach alebo pri otázke znečistenia ovzdušia.
toční významné investície do amerického priemyslu v objeme 300 miliárd dolárov. Prisľúbil tiež viac financií do nákupu amerických výrobkov. Dodal, že zabezpečí, aby odborové zväzy a environmentálne skupiny boli pri obchodných rokovaniach, a bude tlačiť na to, aby Spojené štáty stanovili svetové obchodné pravidlá spolu s ďalšími partnermi. Preto očakávame, že Biden sa bude snažiť Číne konkurovať v oblasti technologického pokroku. Na druhú stranu je pravdepodobné, že Biden bude konfrontovať Čínu otázkami o vojenskej a politickej rozpínavosti či porušovaní ľudských práv.
Biden sa s najväčšou pravdepodobnosťou teda odchýli od Trumpovho prístupu. Neunikne však už nastolenému kurzu. Dobrým príkladom sú aktuálne vzťahy USA s Taiwanom, ktoré Trump rozšíril tak, že pre Bidenovu administratívu nebude celkom možné z toho vycúvať. Nová administratíva bude taktiež čeliť tlaku zo strany zákonodarcov oboch strán, ktorí považujú Čínu za hrozbu národnej bezpečnosti. Biden teda bude musieť svoje kroky voči Číne realizovať aj s ohľadom na legislatívu zameranú na postihovanie Pekingu za porušovanie ľudských práv a nekalé ekonomické praktiky. Niet teda pochýb o tom, že Trumpova politika voči Číne nedáva novozvolenému prezidentovi Bidenovi veľa politickej flexibility na začiatku jeho funkčného obdobia. Biden nebude mať vo svojich politikách voči Číne veľkú voľnosť. Očakávame však výrazný odklon v štýle, ktorým bude s Pekingom komunikovať.
Biden sa bude pravdepodobne snažiť o zintenzívnenie vzťahov s Európou a Japonskom. Zámerom bude vyvíjanie tlaku na Čínu, aby uskutočnila ekonomické reformy. Biden taktiež pravdepodobne poskytne viac zdrojov na zvýšenie americkej výrobnej kapacity a technologického rozvoja s cieľom zabezpečiť, aby si USA udržali náskok pred Čínou.
Zároveň však bude čeliť tlaku, aby sa nevrátil k prístupu, ktorý mnohí jeho predchodcovia prijali v minulosti pri pokuse o začlenenie Číny do globálnej ekonomiky. Rovnako ako mnoho demokratov a republikánov v 90. rokoch a začiatkom nového milénia, aj prezident Biden tvrdil, že začlenenie Číny do globálneho obchodného systému by prinútilo Peking hrať podľa medzinárodných pravidiel v prospech amerických záujmov. V roku 2000 Biden hlasoval za poskytnutie trvalých obchodných vzťahov Číne, čo pripravilo cestu pre jej vstup do Svetovej obchodnej organizácie. Posledné prieskumy verejnej mienky ukazujú, že 73 percent Američanov má negatívne názory na Čínu. Toto číslo Biden nebude môcť prehliadnuť a svoju politiku voči Číne tak nezmierni.
Niektorí experti tvrdia, že Trumpove praktiky voči Číne budú pokračovať aj v priebehu Bidenovho funkčného obdobia. Čo by však Biden mohol zmeniť na prístupe k Pekingu? Hlavne spôsob komunikácie a hlbšie zváženie dôsledkov jednotlivých krokov. Biden neustúpi v rivalite proti čínskym spoločnostiam a pripúšťa, že pre USA ide v určitých ohľadoch o hrozbu národnej bezpečnosti.
Napätie vo vzťahoch medzi USA a Čínou sa v krátkodobom horizonte môže zmierniť, ale zdá sa nepravdepodobné, že Biden bude schopný udržať rivalitu s Čínou na úrovni bežného súťaženia. To, či sa Biden rozhodne zrušiť konfrontačné opatrenia Trumpa, bude taktiež závisieť od budúceho správania Číny. Vo veľkej miere bude rozhodovať aj to, či bude Peking agresívnejšie zasahovať do otázok Taiwanu, Juhočínskeho mora a Hongkongu.
Vzťahy s Ruskom
Americký prezident Barack Obama sa pri svojom prvom zvolení pokúsil zlepšiť americko-ruské vzťahy. Tento optimistický scenár sa nenaplnil. Obamove nádeje sa nakoniec rozplynuli v roku 2014 po ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym.
Joe Biden v otázke Ruska pravdepodobne nebude nasledovať svojich predchodcov. Domnievame sa, že sa poučil z ich mylných predstáv, že Rusko má záujem zlepšiť vzťahy s USA. Biden to naznačil počas svojej prezidentskej kampane a jeho vyjadrenia jasne preukazujú, že považuje Rusko za hrozbu. Počas prezidentskej kampane sa Biden snažil odlíšiť od prezidenta Donalda Trumpa ohľadom Ruska, pričom svojho republikánskeho rivala obvinil z toho, že je voči Putinovi ústupčivý a málo kritický.
Na základe Bidenových vyjadrení možno očakávať jasnú a nekompromisnú politiku voči Rusku. Moskva proti nemu tiež viedla dezinformačnú kampaň. Je nepravdepodobné, že Biden bude usilovať o priateľstvo s Ruskom, keďže by tým len opakoval chyby svojich predchodcov. Po druhé, ani Moskva neprejavila záujem o zlepšenie vzťahov a Biden takisto nemá možnosť vymazať históriu medzi USA a Ruskom. Predchádzajúce administratívy reagovali na ruské kroky sankciami. Je zrejmé, že Bidenovo úsilie o zlepšenie vzťahov by bolo konfrontované ekonomickými sankciami voči Rusku. Tieto opatrenia ponechajú Bidenovi malý manévrovací priestor. Západné mocnosti veria, že Moskva voči nim podniká útoky na rôznych frontoch. Zmiernenie sankcií by mohlo zneistiť spojencov USA, ako aj Bidenovu pozíciu. Mnoho partnerov očakáva, že Biden bude nekompromisný voči ruskej hrozbe. Bývalí západní diplomati tvrdia, že pokiaľ Kremeľ bude pokračovať v úsilí podkopávať západné demokratické inštitúcie, medzi Washingtonom a Moskvou bude pravdepodobne pretrvávať antagonizmus.
Je tu však jeden bod, v ktorom očakávame Bidenovo úsilie o konštruktívnu komunikáciu s Ruskom. Počas svojej dlhej kariéry v Senáte bol Biden lídrom kontroly jadrových zbraní a prisľúbil, že sa bude usilovať o predĺženie platnosti novej zmluvy START. Putin taktiež vyzval na záchranu existujúceho paktu o kontrole jadrových zbraní, ktorej platnosť má skončiť vo februári 2021. Je teda pravdepodobné, že v tejto otázke bude Bidenova administratíva považovať Rusko za dôležitého partnera.
V ostatných témach však bude prístup zvoleného prezidenta Joea Bidena k Rusku pravdepodobne ešte tvrdší, a to aj vzhľadom na indície, že Moskva je zodpovedná za rozsiahly kybernetický útok na americké agentúry. Biden uviedol, že Rusko bude za svoje konanie pykať. Zvolený prezident a jeho tím pripravujú stratégiu, ktorou chcú reagovať na ruské hackerstvo, ale aj na ďalšie rušivé útoky. Bidenov tím bude tiež pracovať na zvýšení schopnosti odstrašiť Moskvu od podobných krokov posilnením obrany USA a spoluprácou so spojencami.
Dá sa očakávať, že po nástupe do funkcie sa zvolený prezident bude usilovať určiť rozsah zasahovania Moskvy do volieb v roku 2020. Akonáhle bude jasný rozsah ruského zásahu, Biden bude v úzkej koordinácii so spojencami hľadať riešenia nielen ako odstrašiť Moskvu od opakovania podobných krokov, ale zároveň nájsť spôsob, ako ju potrestať. Západ už sankcionoval Moskvu za anexiu Krymu zákazom transferu sofistikovaných technológií pre ruský ropný a plynárenský priemysel a energetické spoločnosti. Tvrdý dopad na ruské hospodárstvo by malo rozšírenie dnes primárne adresných sankcií, na konkrétne osoby spojené s režimom na širšie sektorové sankcie v oblasti bankovníctva a finančníctva.
Očakávame, že Biden sa môže usilovať o zavedenie ďalších sankcií. Tie však nebudú jedinou možnosťou odstrašenia. Odborníci poukazujú na to, že Biden bude hľadať aj kybernetické možnosti odstrašenia a obrany proti ruským aktivitám. Putinovu vládu už označil za paranoidnú, hlavne po otrave vodcu opozície Alexeja Navaľného. Biden vo svojej kritike ruského režimu uviedol, že Putinova vláda nie je ochotná tolerovať ani náznak kritiky. Bidenov prístup k Moskve bude teda oveľa dôslednejší ako Trumpov a bude súčasťou jeho rozsiahlejšej stratégie obnovenia globálneho vplyvu USA.
Jedným z bodov, kde môže Biden zatlačiť, je mierové urovnanie situácie na Ukrajine, kde proruskí separatisti bojujú s vládou od roku 2014. Biden opakovane vyhlásil, že si želá rozšírenie NATO a prípadne aj začlenenie Ukrajiny. Takýto krok by bezpochyby vytvoril enormný tlak na Moskvu, no zároveň by mohol ešte viac naštrbiť vzťahy medzi USA/NATO a Ruskom. Je teda otázne, či bude prezident Biden riskovať.
A čo Kyjev?
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bol medzi prvými lídrami, ktorí gratulovali Joeovi Bidenovi k volebnému víťazstvu, pričom zdôraznil, že túži po prehĺbení priateľstva medzi Ukrajinou a Spojenými štátmi.
Biden má vynikajúce znalosti o Ukrajine vzhľadom na fakt, že v Obamovej administratíve mal na starosti práve záležitosti týkajúce sa nášho východného suseda. Jeho zvolenie tak predstavuje príležitosť zintenzívniť a posilniť vzťahy s Ukrajinou. To sa však neudeje zo dňa na deň a bez určitých splnených záväzkov, hlavne na strane Ukrajiny. Dá sa očakávať, že predpokladom prehĺbenia a rozšírenia spolupráce bude reálne zníženie bujnejúcej korupcie, zlepšenie funkčnosti právneho štátu či zvýšenie ekonomickej stability. Požadované zásadné ekonomické a justičné reformy však bude na Ukrajine veľmi náročné realizovať, rovnako ako očakávanú požiadavku na zníženie vplyvu oligarchov v rámci ukrajinskej politiky. Problémom môže byť aj Bidenova znalosť Ukrajiny z roku 2015 dávajúca predpoklad nepríliš realistických očakávaní. Situácia v krajine sa však od vtedy ešte zhoršila a v neposlednom rade ju nesmierne ťaží stále neurovnaný konflikt na východe krajiny, ktorý paralyzoval akékoľvek ukrajinské snahy o smerovanie na Západ.
Je zrejmé, že Biden vidí geopolitickú dôležitosť Ukrajiny najmä vo vzťahu k Rusku. Kyjev tak môže očakávať, že USA budú pod novým prezidentom konzistentne odsudzovať akúkoľvek formu ruskej agresie voči Ukrajine a je dokonca pravdepodobné, že v prípade eskalácie situácie medzi Ruskom a Ukrajinou bude Washington vždy stáť na strane Kyjeva. Biden navyše naznačil, že Ukrajina môže počítať s pokračovaním dodávok obrannej vojenskej techniky.
Napriek sľubom to ale neznamená, že Bidenov postoj pomôže k vyriešeniu konfliktu na východe Ukrajiny. Dôvodov je síce viacero, avšak snaha zabrániť Ukrajine dostať sa do sféry vplyvu USA a NATO je pre Moskvu jednoducho príliš silným hnacím motorom udržať spomenuté územia za každú cenu. Zvýšená podpora Ukrajiny zo strany Bidena sa tak pravdepodobne premietne do zhoršených vzťahov s Moskvou.
Kým Trump Ukrajinu často prehliadal a snažil sa vyhovieť Rusku, Obama považoval Moskvu za hrozbu, ale viacerí experti sa zhodujú, že jeho postoj bol príliš mierny. Neočakávame, že Biden túto chybu zopakuje. Ruské správanie voči USA, Ukrajine a západným spojencom ponúka dostatok odpovedí na otázku, čo sa stane ak USA nebude zaujímať k Rusku striktný postoj. V roku 2021 bude Ukrajina oslavovať tridsať rokov samostatnosti. Ak chce táto krajina vyriešiť svoje interné problémy a priblížiť sa západným štátom, Bidenovu pomoc bude potrebovať. Momentálne všetko naznačuje tomu, že nový prezident USA bude Ukrajinu podporovať.
Obnova euroatlantického partnerstva a spojenectiev
Jednou z najčastejšie zmieňovaných priorít zahraničnej politiky novej administratívy je podpora demokracie vo svete a posilnenie tradičných partnerstiev a spojenectiev Spojených štátov v zahraničí. V praxi ale medzi týmito cieľmi môže vznikať určité napätie. Turecko, Maďarsko a do určitej miery aj Poľsko už viackrát dokázali, že sú schopné smerovať na opačnú stranu ako ich partneri, či už v rámci NATO alebo EÚ.
Varšava, ktorá má s Bruselom sama problematický vzťah, keď ho obviňuje zo snahy diktovať vnútropolitický vývoj krajiny, ťažila počas Trumpovej administratívy z výhrad amerického prezidenta voči EÚ.
Kým Poľsku vyhovovala Trumpova podpora, Trumpovi zase vyhovovalo, že má Poľsko pri sporoch s Bruselom na svojej strane. Nový americký prezident Biden ale počas jednej z debát nazval Poľsko spoločne s Bieloruskom a Maďarskom totalitným režimom, čím narážal na nedostatočnú úroveň demokracie v krajine. Očakávame teda, že Biden bude Poľsko považovať za blízkeho partnera len ak krajina zmení svoj postoj k vláde práva a zásadám demokratického vládnutia. Pre Varšavu je veľmi dôležitý rozvoj bilaterálnej obrannej spolupráce či podpora Washingtonu pre Iniciatívu troch morí, ktorá je už niekoľko rokov vlajkovým projektom zahraničnej politiky Poľska. Tu vidíme priestor, kde USA môžu na Poľsko vyvíjať istý tlak bez prenesenia sporov na pôdu NATO, kde Poľsko je a bude dôležitým štátom východného krídla aliancie.
V prípade Maďarska môžeme hovoriť o zložitom vzťahu medzi Viktorom Orbánom a novou americkou administratívou. Orbán v prezidentskej kampani otvorene podporoval Donalda Trumpa a odmietol podporu Demokratickej strany a jej politiky. Táto pozícia do nemalej miery určí aj ďalšie vzťahy, ktoré nebudú nijako vrelé. Maďarsko-americké vzťahy tak budú závisieť najmä od správania sa Budapešti, resp. jej ochoty splniť prípadné podmienky zo strany novej americkej administratívy pre zlepšenie stavu demokracie, slobody médií či otvorenosti politickej súťaže v Maďarsku. Avšak, očakávame, že ak Orbánova vláda vyvinie aspoň nejakú snahu o udržanie vzťahov s Bidenovou administratívou, nový americký líder bude mať snahu tento vzťah udržať na aspoň neutrálnej úrovni.
Veľkou témou môžu byť vzťahy s Tureckom. Ankara sa dlhodobo výrazne spoliehala na svoje dobré vzťahy s bývalým americkým prezidentom, ktorý svojimi osobnými zásahmi Turecku umožňoval do veľkej miery beztrestne viesť asertívnu zahraničnú politiku v regióne a spolupracovať s Moskvou či Iránom. Očakávame, že Bidenov postoj k Turecku bude výrazne odlišný, avšak bude závisieť tiež na ochote Ankary pristúpiť na americké podmienky. Biden bude pravdepodobne od Erdogana vyžadovať dodržiavanie ľudských práv, dištancovanie sa od Ruska, či zdržanie sa vojenských akcií voči kurdským silám v pohraničí. Zmenu v správaní Ankary je možné pozorovať už dnes, keď turecký prezident oznámil rozsiahle ekonomické a justičné reformy v snahe vyhnúť sa americkým a európskym sankciám, ktoré by položili na kolená už tak pošramotenú tureckú ekonomiku. Koalícia s nacionalistami však Erdoganovi nebude umožňovať výrazné ústupky v otázke ľudských práv, pričom sa dá predpokladať tiež negatívny postoj Ankary voči očakávanej zvýšenej podpore USA voči kurdskej entite v Sýrii.
Biden napriek tomu pravdepodobne nebude ochotný pristúpiť k tvrdému potrestaniu Turecka kvôli snahe zaistiť si jeho spoluprácu voči Moskve a Teheránu. Napriek všetkým excesom a politickým sporom z posledných rokov je Ankara naďalej vojensky silným a strategicky umiestneným členom NATO. Práve diskusia o budúcnosti členstva Turecka má potenciál zásadne premeniť podobu aliancie.
Aké mať očakávania?
Joe Biden dáva mnohým po celom svete nádej na jasnejšiu a predvídateľnejšiu zahraničnú politiku USA. Od Bidena očakávame, že jeho postoj voči Rusku a Číne bude konzistentnejší, a teda aj predvídateľnejší, a častejšie koordinovaný zo spojencami. Biden bude usilovať udržať svetový vplyv na strane USA, uvedomujúc si silu oboch východných štátov. V otázke Ukrajiny predpokladáme, že prezident Biden bude pokračovať v priateľskom tóne, avšak, intenzívnejšie angažmán Washingtonu bude podmienené serióznym pokusom Ukrajiny o sadu zásadných reforiem. S ohľadom na vzťahy Ruska a Ukrajiny bude Biden musieť svoje kroky vážiť opatrne, aby nevyvolal eskaláciu konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou.
Nový americký prezident sa prezentuje ako silný a dôsledný obhajca demokracie. Tento akcent jeho politiky môže naraziť v spojeneckých krajinách ako Turecko, Maďarsko či Poľsko. Ak budú tieto krajiny chcieť ozaj dobré vzťahy s USA, budú musieť skonsolidovať domáce politiky v oblasti vlády zákona, slobody médií, ľudských práv či otvorenosti politickej súťaže. Ústup z autoritatívnych pozícií sa ale vládam v Ankare, Budapešti a Varšave nebude vôbec robiť jednoducho a určite nie s nadšením. Najmä kolízia zo záujmami Turecka môže vyvolať konflikt, ktorý má potenciál zásadne zmeniť NATO tak ako ho poznáme dnes.
Záverom je možné dodať, že Biden bude musieť veľmi veľa energie a času venovať domácej politike. Aj fanúšikovia USA uznajú, že krajina nie je v najlepšej kondícii a súčasná pandémia COVID-19 len akcelerovala viaceré negatívne spoločenské procesy či politické trendy. Predpokladom silných Spojených štátov vo svete je konsolidovaná situácia doma, čo je dnes skôr želaním ako realitou. Preto nepadnime do pasce prehnaných očakávaní.
Autori: Ivan Iliev a Matej Kandrík
