Vo štvrtok 19. novembra sa Mike Pompeo stal prvým ministrom zahraničia USA, ktorý oficiálne navštívil Golanské výšiny a izraelskú osadu na Západnom brehu Jordánu. Stretol sa s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, ktorý označil odchádzajúceho prezidenta Donalda Trumpa a Mikea Pompea za priateľov Izraela.
Trumpova politika voči Izraelu do veľkej miery odporuje palestínsko-izraelským dohodám, podľa ktorých má byť dosiahnuté riešenie vytvorením dvoch štátov.Podľa Spojených štátov pod vedením Trumpa navyše izraelské osídlenie Západného brehu nie je v rozpore s medzinárodným právom.
Pri návšteve Golanských výšin Pompeo uviedol , že každý národ má právo na obranu svojej vlastnej zvrchovanosti, a pomenoval sporné územie ako súčasť Izraela. Sýria odsúdila provokatívnu návštevu ako porušenie sýrskej zvrchovanosti.
Minulý rok Trump podporil nárok Izraela na zvrchovanosť nad Golanským výšinami. Išlo o zásadný posun vo vzťahu k Izraelu, ktorému USA a medzinárodné spoločenstvo dlhodobo upierali nárok na toto strategicky dôležité územie. Trump pritom hovoril o strategických a bezpečnostných dôvodoch, najmä o hrozbe zo strany Iránu, ktorý podľa neho využíva Sýriu ako základňu pre potenciálny útok na Izrael.
Vzťahy s Iránom boli počas Trumpovho volebného obdobia taktiež napäté kvôli pozastaveniu jadrovej dohody, uvaleniu sankcií na Irán či zabitiu iránskeho generála Kásema Solejmáního. Teherán sa obáva krokov zo strany úradujúceho prezidenta, ktorý by mohol v posledných týždňoch volebného obdobia pristúpiť k útoku na Irán. Obavy sa rozšírili po prepustení Marka Espera z funkcie ministra obrany krátko po prezidentských voľbách. Trump sa tiež začiatkom novembra pýtal svojich poradcov, či má v nasledujúcich týždňoch možnosť podniknúť kroky proti Iránu v reakcii na zvyšovanie zásob jadrového materiálu.
Izraelský premiér Netanjahu prišiel začiatkom roku s plánom na anexiu časti Západného brehu, ktorý sa stal ústredným bodom jeho volebnej kampane. Malo ísť o uplatnenie suverenity nad približne 30 percentami územia Západného brehu vrátane väčšiny hranice s Jordánskom. V auguste bol plán pozastavený , v podstate výmenou za diplomatický zisk z normalizácie vzťahov medzi Izraelom a arabskými štátmi Bahrajnom a Spojenými arabskými emirátmi. Premiér však vyhlásil , že otázka zostáva na stole a izraelské ambície sa nemenia.
Palestína, ktorá obnovila začiatkom novembra prerušené diplomatické styky s Izraelom,reagovala na Pompeovu návštevu obvinením USA z upevňovania izraelskej kontroly nad okupovaným územím a porušovania medzinárodného práva.Hovorca palestínskeho prezidenta uviedol, že Pompeova návšteva okupovanej časti územia je „aktívnou účasťou na okupácii”. Zároveň Palestína naznačila , že prerušené vzťahy s Bielym domom obnoví až po nástupe novozvoleného prezidenta Joea Bidena.
Zatiaľ nie je zrejmé, do akej miery bude nový americký prezident meniť zahraničnú politiku. Očakáva sa, že Pompeove vyhlásenia o izraelskom nároku na Západný breh vyvráti, pravdepodobná je aj zmena zmierlivej politiky voči Izraelu zakročením proti výstavbe izraelských osad na Západnom brehu. Môže dôjsť k obnoveniu pôvodnej pozície USA, kedy boli tieto osady považované za nelegitímne a boli označované za prekážku na ceste k mieru s Palestínou.Biden už vyjadril podporu Izraelu ako „židovskému a demokratickému štátu“ a prejavil vôľu pre riešenie konfliktu prostredníctvom dvoch štátov.
Autorka : Michaela Ružičková
