Situácia v Libanone sa naďalej zhoršuje, krajina zažíva bezprecedentný ekonomický kolaps s dlhodobo nestabilným politickým vedením a pokračujúcimi protestami naprieč krajinou. Na výročie ničivého bejrútskeho výbuchu došlo v hlavnom meste k ďalším násilným stretom medzi protestujúcimi a bezpečnostnými zložkami. Protestujúci žiadajú riadne vyšetrenie výbuchu a zrušenie imunity, ktorá chráni vysoko postavených politikov pred vyvodením zodpovednosti. Ľudia vidia ako politické elity zneužívajú svoju moc na vlastnú ochranu a sabotovanie vyšetrovania, kým krajina zažíva nedostatok potravín, pohonných látok, a liekov.
Rok po výbuchu vyšli do ulíc tisíce ľudí nesúc fotky obetí, žiadajúcich vyvodenie zodpovednosti za tragédiu. Doterajšie vyšetrovanie ukázalo, že preukázateľnú vedomosť o nebezpečenstve výbuchu v prístave mali vysoko postavení členovia vlády, ako napríklad Prezident Michel Aoun, vtedajší premiér a ministri dopravy, financií, vnútra, ako aj iní vysoko postavení vládni funkcionári. Všetkých ale stále chráni ich politická imunita, keďže buď zotrvali vo svojej funkcii alebo sú členmi parlamentu. Hoci na začiatku júla vyšetrovací sudca podal žiadosť na zrušenie ich imunity, parlament ju stále neschválil.
Kým politici chránia svojich a spomaľujú vyšetrovania, krajina je už vyše roka bez fungujúcej vlády, keďže sektársky založený parlament nevie zložiť vládny kabinet. Zatiaľ čo neschopnosť politikov pretrváva, Libanon dosiahol 84.9% infláciu za minulý rok a Libanonská libra sa prepadla o 90% za necelé dva roky. To má za následok, že viac ako polovica obyvateľstva žije pod hranicou chudoby a podľa UNICEF, 77% domácností nemá dostatok jedla. V polovici júla navyše nastávajúci premiér Saad al Hariri oznámil, že sa už nebude pokúšať zostaviť vládu, keďže prezident Aoun a jeho zať Gebran Bassil, ktorý vedie najväčšiu parlamentnú frakciu, blokujú zostaveniu vlády. Toto ďalej ohrozuje ekonomickú stabilitu krajiny lebo jeho kabinet mal zaručiť implementáciu reformy Medzinárodného Menového Fondu, a zaručiť viacej zahraničných investícií – hlavne z Francúzska.
Aj napriek tomu, že Francúzsko a U.S.A prisľúbili pre Libanon skoro miliardu dolárov v najbližších dvoch rokoch v humanitárnej pomoci, je málo pravdepodobné, že tieto peniaze pomôžu stabilizovať ekonomiku v krajine bez zmien v ich domácej politike. Aj keď obyvatelia dlhodobo žiadajú politické zmeny, vplyv regionálnych veľmocí (Saudskej Arábie a Iránu) zaručuje finančné, ako aj bojové prostriedky pre svoje sekty. To dokazuje aj nedávna výmena paľby medzi Hizballáh a Izraelom. Dôsledkom toho, momentálna situácia smeruje k tomu, že Libanon sa stane obetou korupcie, sektárskych záujmov a vplyvu regionálnych veľmocí a pribudne na zoznam nestabilných krajín na blízkom východe.
Autor : Ján Mudrík
