Prvé kolo rokovaní medzi Západom a Ruskom prebehlo v Ženeve, no neprinieslo zatiaľ žiadne konkrétne výsledky. Ďalšie jednania prebehnú na pôde NATO a OBSE, pričom posledné by sa malo uskutočniť už tento štvrtok. Aké pozície doposiaľ zaujali protichodné strany a čo to znamená pre budúcu bezpečnosť Európy?
Reakciou na nedávne ruské požiadavky, smerujúce k NATO, bolo usporiadanie celej série rokovaní v zostavách Rusko-USA a Rusko-NATO. Jednania sú vyústením niekoľko mesiacov sa zvyšujúceho napätia z hromadenia početného ruského vojska v blízkosti ukrajinsko-ruských hraníc. Tzv. bezpečnostné záruky požadované Moskvou obsahovali napríklad „všeobecný“ zákaz rozširovania NATO o nových členov smerom na východ či obmedzenie aktivít NATO v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré do Aliancie pristúpili po roku 1997.
Po prvom kole rokovaní ruská strana tvrdí, že Amerika vôbec neprejavila pochopenie pre naliehavosť situácie. Taktiež pravidelne odmieta obvinenia o plánovanej invázií na Ukrajinu a vyhlasuje, že svojím jednaním reaguje len na agresívne správanie Aliancie. Ako svoju absolútnu prioritu týchto jednaní si ukladá záruku, že sa Ukrajina nikdy nestane členom NATO.
V doterajších jednaniach USA zaujali pevné a neoblomné stanovisko. Námestníčka ministra zahraničných vecí, Wendy Shermanová, uviedla: “ Nedovolíme nikomu, aby zabuchol politiku otvorených dverí NATO, nebudú robiť rozhodnutia o Ukrajine bez Ukrajiny, o Európe bez Európy alebo o NATO bez NATO,”. Washington, je však otvorený vzájomným kompromisom, ktorým je napríklad diskusia o možnej novej dohode INF či rozsahu vojenských cvičení v Európe.
Moskva sa počas jednaní snaží od Západu vymôcť sériu ústupkov, vrátane rozšírenia Aliancie o Ukrajinu. Práve táto požiadavka je v rozpore so suverénnymi právami krajín na vytvorenie vlastných bezpečnostných opatrení. Pristúpením na požiadavky Ruska by NATO poprelo suverenitu Ukrajiny ako aj iných potencionálnych členov Aliancie, pričom dôvera tých súčasných by bola narušená. Doterajšie vyhlásenia predstaviteľov USA aj NATO naznačujú, že si uvedomujú ďalekosiahle dôsledky pre stabilitu a integritu samotnej Aliancie, ktoré by mal súhlas so zákazom vstupu Ukrajiny do západných štruktúr. NATO preto v spore Ukrajinu podporuje a odmieta ruské požiadavky. V stávke je jej vlastná reputácia, ako bezpečnostného garanta Európy, spolu s budúcnosťou Ukrajiny.
Navyšovanie počtu ruských jednotiek na hraniciach s Ukrajinou a následné ruské požiadavky smerom k NATO vyeskalovali napätie medzi Ruskom a Západom na najvyššiu úroveň od konca studenej vojny. Situáciu komplikuje tiež nátlaková ruská vyjednávacia taktika, keď Moskva ešte minulý mesiac hrozila premiestnením rakiet stredného doletu v Európe, ak by USA nepristúpili na zmienené bezpečnostné jednania. Stále tiež existuje šanca, že v prípade zlyhania rokovaní môže Rusko pristúpiť k priamej vojenskej invázii na Ukrajinu. Nie je preto prekvapujúce, že rokovania ohľadom tak závažnej situácie zatiaľ nepriniesli riešenie a je pravdepodobné, že konkrétnu dohodu neuvidíme ani do konca tohto týždňa. Obe strany zaujali jasné pozície od ktorých nemienia v súčasnosti poľaviť. Preto momentálne jediným pravdepodobným pozitívnom výsledkom jednaní by bola krátkodobá dohoda o znížení napätia medzi Ruskom a USA.
Autorka : Lucia Tomanková
