Vojna na Ukrajine, ktorá v očiach Ruska mala ešte viac prehĺbiť rozdielne postoje v NATO, dokázala presný opak. Aliancia sa dokázala zjednotiť viac, než kedykoľvek predtým ruská invázia navyše zmenila tiež myslenie dvoch štátov Európskej únie z neutrálneho do otvorene proatlantického. Aká je šanca, že sa Fínsko a Švédsko v skorej dobe stanú 31. a 32. členským štátom NATO?
Obe škandinávske krajiny už dlhšiu dobu spolupracujú s NATO - aj v rámci nasadení v aliančnej misii KFOR v Kosove a v minulosti taktiež vyslali svoje kontingenty do Afganistanu. Výzbroj oboch krajín je takmer v plnom rozsahu kompatibilná so západnou aliančnou výzbrojou - dokonca ešte viac, ako v prípade niektorých členských štátov Varšavskej zmluvy, ktoré sú v súčasnosti členmi NATO. Obe krajiny sa v posledných dňoch taktiež zúčastnili aliančného cvičenia Ramstein Alloy nad Baltským morom.
Členstvo Fínska, ktoré by malo spomedzi členských štátov Aliancie najdlhšiu hranicu s Ruskom ( celková dĺžka priamej hranice medzi členmi NATO a Ruskom by sa tak zdvojnásobila), by si vyžadovalo zvýšené nasadenie jednotiek NATO v severskej krajine v snahe posilniť prípadnú obranu jej hraníc. S takmer určitosťou však môžeme predpokladať, že daná úloha by pripadla ostatným škandinávskym krajinám - hlavne Nórsku a Švédsku, ktoré má s pôsobením v takmer arktických podmienkach skúsenosti a vedelo by už tak dobre pripravenú fínsku armádu v oblasti doplniť. Fínsko má taktiež stále povinnú vojenskú službu - čo v prípade vojny umožňuje krajine nasadiť až 280 tisíc vojakov. Podľa prieskumov je za členstvo krajiny v Aliancii 62% opýtaných. V súčasnosti parlament rokuje o príprave nového obranného plánu, ktorý bude reflektovať práve vojnu na Ukrajine. Prijatý má byť v júni tohto roku - teda chvíľu pred plánovaným vstupom krajiny do NATO.
Švédsko, ako možný člen Aliancie, by jednoznačne zvýšil pôsobenie NATO v Baltskom mori - a tým obmedzil možnosti Ruskej federácie v regióne. Z geostrategického hľadiska je významný ostrov Gotland - vzhľadom k jeho polohe v Baltskom mori môže pôsobiť ako predsunutá základňa pre obranu pobaltských štátov. Švédsko je však ohľadom svojho možného pôsobenia v Aliancii opatrnejšie. Krajina nebola postihnutá žiadnym priamym vojenským konfliktom od čias napoleonských vojen a preto je cítenie k neutralite v krajine väčšie než v prípade Fínska, ktoré naposledy bojovalo v roku 1944, práve proti Sovietskemu zväzu (a ku koncu vojny proti Nemecku). V rámci, v porovnaní s Fínskom - pomalšieho plánovaného vstupu do Aliancie, Švédsko taktiež žiada od Európskej únie prehĺbiť užšiu vojenskú spoluprácu (v rámci Únie) spolu so Severskou obrannou spoluprácou. Zo švédskeho postoja tak môžeme badať ochotu pristúpiť skôr k myšlienke posilnenia spoločnej európskej obrany, pričom plán vstupu do NATO sa javí ako “plán B”. Podobne ako Fínsko, sa však Švédsko chce finálne rozhodnúť ohľadom svojej budúcej obrannej stratégie a samotného členstva do začiatku júna. V prieskume sa priaznivo k členstvu v NATO vyjadrila polovica opýtaných Švédov.
Severoatlantická aliancia je, podľa jej generálneho sekretára Jensa Stoltenberga, otvorená členstvu oboch krajín, pričom obe krajiny už spĺňajú požiadavky nutné k členstvu. Fínsko plánuje oficiálne požiadať o členstvo v júni tohto roku. Švédsko čakajú na jeseň parlamentné voľby a je tak pravdepodobné, že pošle svoju prípadnú žiadosť v neskoršom termíne, ak sa pre vstup skutočne rozhodne. Aliancia obe krajiny ale v praxi môže aj tak prijať súčasne, keďže ratifikácia žiadosti o členstvo môže trvať aj roky. Rozdielne termíny pre podanie žiadosti o členstvo potvrdili aj premiérky oboch krajín počas spoločného stretnutia v stredu v Štokholme.
Otázny ostáva postoj Ruska v prípade vstupu zvyšných krajín Škandinávie do aliančných štruktúr. Rusko už v minulosti naznačilo, že v prípade tohto kroku môže Aliancia očakávať odpoveď. Vstup Fínska do NATO by taktiež znamenalo prítomnosť aliančných jednotiek len 200 kilometrov od Petrohradu - čo môže Moskva brať ako bytostné ohrozenie. Na druhej strane je však otázne, či sa Ruská federácia zmôže odpovedať razantne - vzhľadom k jej debaklu na Ukrajine a výraznom oslabení vojenskej sily krajiny. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev avizoval, že zvýšená prítomnosť Aliancie v Baltskom mori (ktorá by bola zapríčinená fínskym a švédskym členstvom) by mohla znamenať opustenie politiky “bezjadrového Pobaltia” - a teda možnosť umiestnenia jadrových zbraní (napr. v prípade jadrového vyzbrojenia ponoriek) v Baltskom mori. V najhoršom scenári by Moskva mohla dokonca uvažovať aj o preemptívnom útoku voči Fínsku, ešte pred jeho vstup do NATO. Aj s ohľadom na výkon ruskej armády na Ukrajine sa to ale nejaví ako realistická možnosť.
Autor : Jaroslav Cabuk
