V Škótsku sa 6. mája odohrali parlamentné voľby, ktoré zároveň naznačili ďalší vývoj v snahách víťaznej Škótskej národnej strany (SNP) o nezávislosť Škótska od Spojeného kráľovstva. SNP síce nevyhralo väčšiu polovicu hlasov v parlamente, aj tak ale získali dostatočne veľa hlasov na to, aby Nicola Sturgeon mohla pokračovať v úsilí o uskutočnenie referenda o nezávislosti. Najdôležitejším aspektom týchto volieb je, že SNP na jeho vyhlásenie, či presadenie akýchkoľvek reforiem, bude potrebovať podporu ostatných strán. V tomto sa SNP, ako v minulosti, bude spoliehať na podporu strany zelených (Scottish Greens).
Škótska diskusia o nezávislosti sa otvorila už pred päťdesiatimi rokmi. Odvtedy sa uskutočnilo jedno referendum v 2014, ktoré potvrdilo, že 55% Škótov chce zostať v únii so Spojeným kráľovstvom, a tým aj v Európskej únii (EÚ). Po voľbe Brexitu, v ktorom Škótsko volilo proti exitu z EÚ, sa podpora škótskej nezávislosti zvýšila. Podľa posledných správ, si dve tretiny Škótov pod vekom 35 myslí, že Škótsko by nemalo byť súčasťou Spojeného kráľovstva. Ďalšie možné referendum by teda mohlo ukázať, že SNP má veľkú podporu na opustenie viac ako 300-ročného dobrovoľného zlúčenia krajín.
Nicola Sturgeon, ktorá je už roky tvárou škótskej nezávislosti, sa vyjadrila, že nie je otázkou, či, ale kedy sa referendum uskutoční. Na druhej strane stojí Boris Johnson, ktorý verí v podporu infraštruktúry, pomocou ktorej by sa silný škótsky národný sentiment zmiernil. Johnson chce takisto odmietnuť uskutočniť druhé referendum v prípade, že referendum nezmizne z agendy Nicoly Sturgeon. Tento krok by bol avšak považovaný za násilné držanie krajiny v únii, ktorá bola doteraz považovaná za dobrovoľné spojenie viacerých krajín a krajina by tak mohla smerovať k ústavnej kríze. Sturgeon si navyše získala, v porovnaní s Johnsonom, veľkú popularitu za zvládnutie krízy spojenej s Covid-19.
Vystúpenie Škótska zo Spojeného kráľovstva by pre obe strany mohlo spôsobiť viacero problémov. Jeden z mnohých je ekonomická otázka. Škótske odstúpenie od Spojeného kráľovstva je poháňané hlavne Brexitom a krajina by sa nezávislo od Spojeného kráľovstva snažila o vstup do EÚ. Okrem toho, že by hodnota škótskej libry po exite z kráľovstva jednoznačne klesla, vstup do EÚ by znamenal možnú zmenu na euro, čo by zhoršilo ekonomickú situáciu Škótska. Navyše, export medzi nezávislým Škótskom a Spojeným kráľovstvom by sa zvýšil tiež a skomplikoval popularitu SNP. Na strane Spojeného kráľovstva by došlo k bezpečnostným problémom v súvislosti so základňou Trident v Škótsku, ktorú krajina chce vyradiť z prevádzky kvôli jadrovým zbraniam. To by znamenalo značné finančné výdavky pre Spojené kráľovstvo. Ďalej by to kráľovstvo oslabilo v rámci vojenskej a diplomatickej sily v medzinárodnom priestore.
Možné výsledky z volieb naznačujú, že Nicola Sturgeon sa nemusí vzdať myšlienky národnej nezávislosti a bude trvať na druhom referende. Ak Johnson neustúpi od jeho tvrdého prístupu odmietnutia možného referenda, môže čeliť kritike, ktorá len ďalej zhorší nielen škótske vzťahy s Londýnom ale aj ostatných krajín ako Severné Írsko, ktoré takisto zažíva nepokoje a zdieľa polarizované názory na kráľovstvo. Ak by sa referendum uskutočnilo a prejavilo škótsku preferenciu v podpore nezávislosti, znamenalo by to veľké straty na strane Spojeného kráľovstva s dlhotrvajúcimi následkami na stabilitu celej krajiny. Na strane Škótska by došlo k dlhoročným problémom sebaurčenia spojeným s ťažkosťami v ekonomickom a medzinárodnom priestore. Na strane Johnsona by sa teda mala v budúcnosti objaviť väčšia iniciatíva v rámci vyriešenia tohto sporu, namiesto tvrdého odmietania, ktoré len ďalej podporí Škótov v myšlienke opustenia kráľovstva.
Autorka : Natália Tomášová
