Srbsko-kosovská pohraničná kríza ukončená. Ale na akú dobu?

Písmo: A- | A+

Súčasná kríza na hraniciach Kosova a Srbska sa vystupňovala kvôli domácim politickým programom Belehradu a Prištiny a už mala škodlivý vplyv na nádeje na pokrok v normalizácii vzťahov.

Obrázok blogu
(zdroj: Wikimedia commons)

Kosovo stiahne políciu z krízových oblastí a kosovskí Srbi ukončia protesty - to je výsledok dohody prijatej vo štvrtok 30. septembra, ktorá ma za cieľ ukončiť už takmer dvojtýždňové nepokoje na severe Kosova, obývaného prevažne Srbmi. Protesty začali po rozhodnutí kosovskej vlády neuznávať vozidlá so srbskými evidenčnými značkami. Pristúpenie oboch strán na dohodu oznámil vyslanec Európskej únie pre Kosovo Miroslav Lajčák. Aj keď sa protesty cez víkend ukončili, problém s evidenčnými číslami stále nie je vyriešený. Ten a mnoho iných nevyriešených problémov v srbsko-kosovskej otázke sú tak živnou pôdou pre ďalšie podobné scenáre v budúcnosti. 

 Srbské protesty a následná blokáda hraníc začali 20. septembra po tom, čo kosovská vláda oznámila, že vozidlá so srbskými evidenčnými značkami budú musieť po vstupe do Kosova používať kosovské značky - podľa prijatej dohody bude dočasným riešením používanie samolepiek namiesto potreby menenia ŠPZ. Rovnaké pravidlo platí aj pri vozidlách prichádzajúcich z Kosova do Srbska - u kosovských Albáncov však nespôsobilo obdobnú vlnu odporu ako pri kosovských Srboch. Hlavný rozdiel je práve v národnej identite - kosovskí Srbi sa za “Kosovčanov” nepovažujú - územie severu Kosova, v ktorom tvoria majoritu, považujú za územie Srbska. Nútené pravidlo o zmene ŠPZ tak považujú za zásah voči ich národnej identite. Zatiaľ čo v prípade Srbska môžeme hovoriť o zákaze kosovských ŠPZ hlavne z dôvodu neuznania Kosova Srbskom, v prípade kosovského rozhodnutia tak môžeme hovoriť len o politickom rozhodnutí Prištiny, ktoré však bolo aj výsledkom expirovania platnosti značiek OSN, ktoré boli využívané spoločne so značkami vydávanými práve kosovskou vládou. 

 Protesty a demonštrácie upútali pozornosť všetkých troch hlavných politických aktérov v Kosove - zatiaľ čo kosovská vláda do oblasti vyslala špeciálne policajné jednotky, srbská armáda uviedla do pohotovosti hraničné jednotky a k blízkostiam hraníc vyslala aj ťažkú techniku; medzinárodné spoločenstvo reprezentované misiou KFOR pod vedením NATO zvýšilo počet hliadok na kosovskej strane hraníc. 

 Podľa dohody sa kosovská polícia začne sťahovať postupne s tým, ako demonštranti odstránia barikády. Posledné barikády a špeciálna polícia tak opustia hraničné priechody Jarinje a Brnjak v priebehu soboty (2. októbra). Jednotky KFOR budú vo zvýšenej miere hliadkovať v oblasti ešte dva týždne. 

 Na tému poznávacích značiek bude diskutovať Pracovná skupina Európskej únie 21. októbra. Priebežnú prijatú dohodu, ktorá ukončila dlhotrvajúce demonštrácie, uvítali obe strany - vyjednávačom z oboch strán (Petar Petkovič a Besnik Bislimi) poďakoval Lajčák aj na Twitteri. Dohodu uvítala aj predsedkyňa Európskej komisie Ursula von der Leyen ktorá poznamenala, že “Dialóg musí pokračovať.” Ešte pred ukončením demonštrácií a prijatím dohody uviedla, že hlavným mediátorom v srbsko-kosovských vzťahoch a od 90. rokoch dodnes nevyriešeným konfliktom je práve Európska únia.  

Najnovší spor ohľadom poznávacích značiek je len jednou z viacerých ukážok dosiaľ nevyriešených vzťahov medzi Srbskom a Kosovom. Hlavná vlna dialógov, ktorá sa nesie v znamení Bruselských dohovorov, v ktorých ako mediátor pôsobí Európska únia, viazne. Vzťahom taktiež vôbec nepomohla ani dohoda vyrokovaná Donaldom Trumpom v roku 2020, ktorá vzťahy Belehradu a Priština neposunula ďalej. Napätie sa taktiež nenesie len na medzinárodnej a medzi-štátnej úrovni - v čase demonštrácií v Kosove sa napätie vyostruje aj medzi Srbmi a Albáncami v Kosove. Na konci septembra kosovská polícia obvinila desiatich kosovských Albáncov z národnostne-motivovaných útokov na jedenásť kosovských Srbov.

Autor : Jaroslav Cabuk

Skryť Zatvoriť reklamu