Nová vlna kritiky a odporu proti Lukašenkovmu režimu sa zdvihla po tom, čo 23.mája Bielorusi donútili núdzovo pristáť lietadlo spoločnosti Ryanair, kvôli údajnej prítomnosti výbušniny na jeho palube. Po pristaní sa však ukázalo že išlo len o zámienku, aby bieloruské zložky mohli zatknúť prominentného proti-vládneho novinára ktorí žil v exile v Litve, kam lietadlo smerovalo. Tento krok vyvolal kritiku a odpor po celom svete, a viacero krajín verejne odsúdilo správanie bieloruskej vlády a žiadalo uvalenie sankcií na miestny režim. Svoje stanovisko zverejnilo aj NATO, ktoré kritizovalo správanie Bieloruska a žiadalo prepustenie novinára Protaševiča a jeho priateľky. Kvôli protestu Turecka ale oficiálna správa neobsahovala zmienku o treste a ani o sprísnení sankcií pre Bielorusko, tak ako to žiadali pobaltské štáty a Poľsko.
Turecké správanie znepokojilo viaceré členské krajiny NATO, ktoré vnímajú, že za posledné obdobie sa dôvera medzi NATO a Ankarou znižuje. Ankara vo viacerých prípadoch uprednostnila svoje štátne záujmy a vzťah s Ruskom pred záujmami NATO. V minulosti Turecko zakúpilo ruský protilietadlový raketový systém S-400, v hodnote 2,5 mld. USD, za čo Washington Ankaru vylúčil z programu F-35. Podľa diplomatických zdrojov sa Ankara zaručila tiež o zjemnenie stanoviska NATO po ruskom kybernetickom útoku na americké inštitúcie alebo po zverejnení informácií, že za výbuchom muničného skladu v Čechách môže byt Moskva.
V kontexte Bieloruska je pravdepodobné, že Turecko sa snaží zlepšiť svoje vzťahy s Ruskom pred začiatkom leta a dosiahnuť, aby Moskva pristúpila k zrušeniu zákazu letov do Turecka. Práve ruskí turisti sú totiž kľúčoví pre odvetvie cestovného ruchu v Turecku. Voči kritike partnerov z NATO sa Turecko bráni tým, že musí udržiavať prijateľný vzťah zo svojim severovýchodným susedom, Ruskom, ktoré je zároveň najbližším bieloruským spojencom. Ankara tiež dodala, že ako jedinej sa jej v minulosti podarilo zostreliť ruské lietadlo a pripomenula aj straty na životoch tureckých vojakov v Sýrii. Experti dodávajú, že Turecko sa nachádza v nestabilnom regióne, pričom členovia NATO majú právo chrániť svoje národné záujmy, čo ostatne robia aj iné členské štáty. Taktiež je dôležité spomenúť spoluprácu medzi Ankarou a Varšavou, ktorá stojí predovšetkým na obrane proti Rusku, ktoré historicky obe krajiny vnímajú ako najväčšiu hrozbu.
Turecko rozhnevalo svojich spojencov a určite to nebude poslednýkrát kedy uprednostnili svoje záujmy pred záujmami Aliancie. Ankara je ale pre NATO stále kľúčovým partnerom vďaka svojej geografickej polohe a druhej najväčšej armáde v Aliancii. Ako dodáva jeden z diplomatov NATO, nikto nechce Turecko stratiť, čoho sú si Turci vedomí, a preto často zneužívajú svoje postavenie, aby z Aliancie vyťažili maximum. Toto tvrdenie je v súlade s oficiálnym postojom Ankary, ktorá síce opakovane zdôrazňuje svoju podporu pre Alianciu, ale zároveň dodáva, že má právo brániť svoje národné záujmy. Preto sa dá predpokladať, že podobné incidenty, ako ten s Bieloruskom, sa budú v budúcnosti opakovať.
Autor: Ján Mudrík
