Stupňujúce sa napätie medzi Tureckom, zastúpeným prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, a Francúzskom, na čele s prezidentom Emmanuelom Macronom, je dôsledkom dlhodobého stretu zahraničnopolitických záujmov oboch krajín. Udalosti v Líbyi, súperenie Turecka a Grécka o strategickú prevahu v Stredozemnom mori a zapojenie Turecka do konfliktu v Náhornom Karabachu už dlhodobo zamestnávajú aj samotného Macrona. Citlivosť týchto dlhodobo nevyriešených konfliktov odzrkadľujú tragické udalosti posledných dvoch týždňov.
Ostrej výmene názorov a ohlásenému bojkotovaniu francúzskych tovarov zo strany Turecka predchádzala krutá vražda francúzskeho učiteľa Samuela Patyho na severnom predmestí Paríža zo 16. októbra. Paty, 47-ročný francúzsky učiteľ, bol krutým spôsobom popravený mladým moslimom Abdoullakhom Anzorovom za zosmiešňovanie proroka Mohameda prostredníctvom ukazovania karikatúry.
Tento počin mladého moslima s ruskými koreňmi však vyvolal búrlivé reakcie v medzinárodnom spoločenstve. Francúzsko vníma takýto akt ako ohrozenie slobody a demokracie, teda hodnôt, ktoré sa zrodili práve vo Francúzsku. Konanie Patyho, ktorý počas vyučovania o slobode vyjadrovania ukazoval nevhodné karikatúry proroka Mohameda, ocenil aj prezident Macron, ktorý týmto vyjadril neochotu akceptovať útoky na slobodu slova. Podľa mnohých zahraničných komentátorov predstavuje takýto útok zároveň útok na sekularizmus, základný pilier francúzskej štátnej ideológie. Práve sekularizmus, vo Francúzsku známy ako Laïcité, je najviac ohrozený v dôsledku radikálneho islamu, uviedla väčšina respondentov v tohtotýždňovom prieskume.
Prezident Macron okrem toho priamo označil Patyho za obeť islamistického teroristického útoku. V súlade s tým boli za posledný týždeň vykonané desiatky prehliadok a razií voči moslimským skupinám s cieľom eliminovať osoby podozrivé z radikalizmu a terorizmu. Tieto akcie boli sprevádzané aj búrlivými protestmi Francúzov, ktorí naprieč celou krajinou vyslovili podporu zavraždenému učiteľovi.
Vlnu ostrej kritiky zo strany moslimského sveta však spôsobili Macronove výroky, ktorými označil islam za „náboženstvo prežívajúce krízu“. To malo za následok protesty po celom moslimskom svete. Najhlasnejšie sa však ozval turecký prezident Erdogan, ktorý sa často stavia do role obrancu všetkých moslimov pred nebezpečím zo Západu. Jeho výroky spochybňujúce Macronove mentálne zdravie, ako aj výzva bojkotovať francúzske produkty, nezostali bez povšimnutia. Takéto konanie oboch aktérov totiž nemá negatívne vplyvy iba na bilaterálnej úrovni. Podľa Európskej komisie bojkot francúzskych produktov môže ešte viac vzdialiť už aj tak spomalený proces pristúpenia Turecka k Európskej únii.
Takéto naštrbenie vzťahov sa okrem toho môže prejaviť aj v úplne iných sférach medzinárodnej bezpečnosti. Spor o Náhorný Karabach, ktorý prebieha medzi Azerbajdžanom a Arménskom, môže byť zároveň centrom eskalácie medzi Erdoganom a Macronom, ktorí podporujú rozdielne strany konfliktu. Navyše, podľa vyjadrenia francúzskeho ministra zahraničných vecí Le Driana by takéto konanie Turecka mohlo viesť kinternacionalizácii tohto ozbrojeného konfliktu, čo by malo aj vážne medzinárodnoprávne dôsledky.
To, kedy Turecko skončí s bojkotom francúzskych produktov, zostáva otázkou. Samotné vplyvy takéhoto konania totiž nebudú citeľné až tak na ekonomickej úrovni, ale skôr v rámci otázok zahraničnej politiky. Konflikt s Francúzskom je možné chápať aj ako konflikt s Európou. Séria Erdoganových činov z posledných rokov však ukazuje, že Turecko o priateľstvo s Európou príliš nestojí.
Autor : Feri Toth
