Na základe podmienok prímeria sprostredkovaného OSN vypršala túto sobotu, 23. januára, trojmesačná lehota na stiahnutie všetkých zahraničných síl a žoldnierov z Líbye. Napriek tomu sa v krajine stále nachádzajú tisíce žoldnierov bojujúcich na oboch stranách konfliktu.
Nedávne satelitné snímky ukazujú okolo 70 kilometrový systém zákopov a opevnení tiahnuci sa od mesta Syrta až po leteckú základňu Al Jufra, ktorá je v súčasnosti hlavným táborom ruských žoldnierov. To, že ruskí žoldnieri z Wagner Group bojujúci na strane Haftarovej Líbyjskej národnej armády (LNA) budujú v Syrte obranné systémy a upevňujú tým svoju pozíciu bolo pritom známe už od novembra minulého roka, kedy sa tieto informácie prvýkrát objavili – teda už v období, kedy bolo dohodnuté aj ich stiahnutie sa z Líbye. Bezpečnostní analytici sa zhodujú v tom, že Moskva sa týmto spôsobom snaží zabezpečiť si dlhodobé výhody - či už v podobe líbyjskej ropy alebo vplyvu v Stredozemnom mori s „priamym dostrelom“ na krajiny v NATO.
V Líbyi ale ostali tiež tisíce iných žoldnierov. Početne najväčšiu skupinu predstavujú Sýrčania bojujúci na strane Vlády národnej jednoty (GNA), ktorých v krajine nasadilo Turecko. Turecko netají svoje ambície o upevnení si dlhodobej vojenskej a ekonomickej prítomnosti v Líbyi. V priebehu minulého roka diskutovala turecká a líbyjská vláda o zriadení vojenských základní na severe krajiny, ktoré by boli v plnej kontrole tureckej armády. Napriek zákazu OSN tiež Turecko poskytlo podporu v podobe dronov a systémov protivzdušnej obrany. Podobne ako v prípade Ruska, aj tu je veľkým dôvodom pre zapojenie sa Turecka otázka energetickej bezpečnosti a vplyvu v oblasti. Podporou GNA si Turecko zaisťuje tiež platnosť dohody o vymedzení vzájomných výlučných ekonomických zón, vďaka ktorej si Ankara nárokuje právo na podmorské zdroje nerastných surovín v Stredozemnom mori, predovšetkým na úkor Grécka a Cypru.
Nerešpektovanie podmienok prímeria a zotrvanie žoldnierov Líbyi predstavuje prvý zásadný problém pre líbyjský mierový proces, keď môže viesť k obnoveniu bojov a ukončeniu snáh o opätovné zjednotenie krajiny. Pred uzavretím dohody tu fungovali súkromné vojenské skupiny z deviatich krajín, ktoré podporovali buď Haftarovu LNA alebo GNA. Ich stiahnutie malo byť kľúčovým predpokladom k dosiahnutiu tzv. trvalého prímeria, bez ktorého nebude pravdepodobne možné efektívne pokračovať ani v politickej a ekonomickej dimenzii mierového procesu.
Autor : Marián Maraffko
