Mnohí z najmenej 500 podozrivých páchateľov sa nachádzajú naspäť v Rusku, no niektorých sa podarilo zajať ako vojnových zajatcov. Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktová plánuje ich stíhanie na ukrajinských súdoch ako aj na Medzinárodnom trestnom súde v Haagu.
Najväčšou výzvou pre Ukrajinu v rámci vyšetrovania je rozsah a miera spáchaných zločinov. Napriek tomu, že generálna prokuratúra v posledných rokoch zriadila špeciálnu jednotku na vyšetrovanie zločinov na Kryme a na Donbase, na takýto neuveriteľné množstvo zločinov spáchaných v rámci invázie nemá kapacity a ani skúsenosti. K ich úspešnému vyšetreniu je preto potrebná externá pomoc, ktorá by spĺňala medzinárodné štandardy.
Po vypuknutí ruskej invázie na Ukrajine začalo s vlastným vyšetrovaním aj mnoho medzinárodných organizácii. Príkladom je OSN, ktorá vyšetruje porušenie medzinárodného humanitárneho práva, ktoré by mohlo viesť k akémukoľvek trestnému stíhaniu zo strany Medzinárodného trestného súdu (ICC). Úsilie zo strany EÚ spočíva napr. v zrýchlení zdieľania dôkazov medzi rôznymi orgánmi a medzi jednotlivými členskými štátmi, ktoré vyšetrujú tieto vojnové zločiny svojimi národnými súdmi. OBSE vo svojich správach uvádza, že ich experti našli dôkazy o porušovaní humanitárneho práva aj zo strany Ukrajiny, avšak sú neporovnateľné s množstvom a povahou ruských zločinov. Ukrajina s uvedenými organizáciami spolupracuje vo forme predávania dôkazov, forenznej expertízy, no aj v rámci odstraňovania ruských mín v oblasti.
Experti a vyšetrovatelia sa zaoberajú vojnovými zločinmi Ruska siahajúcimi až do roku 2013. Ak dôjde k obvineniu Ruska, prokurátor požiada sudcov ICC, aby vydali zatykače a postavili obvinených pred súd v Haagu. Avšak súd nemá vlastnú políciu, takže pri zatýkaní sa spolieha na jednotlivé štáty. Rusko nie je členom tohto súdu od roku 2016, z čoho vyplýva, že nevydá žiadneho obvineného. Zatknutie bude možné len ak sa obvinený bude nachádzať v inej krajine. Podobné obmedzenie by nastalo aj v prípade obvinenia samotných ruských lídrov. Bezpečnostná rada OSN by mohla požiadať ICC o vyšetrenie vojnových zločinov, no nakoľko je Rusko členom Rady, môže toto vyšetrenie vetovať.
Jediným východiskom vyšetrenia a uloženia trestu obvineným je tak politická a diplomatická cesta. Tieto dva aspekty by mohli vyústiť napríklad k zriadeniu jednorazového tribunálu na stíhanie vojnových zločinov Ruska.
Autorka : Lucia Tomanková
