Februárové parlamentné voľby v Kosove vyhrala opozícia na čele s ľavicovou stranou Vetëvendosje (Sebaurčenie), ktorá vo voľbách získala až 48 % hlasov. Dovtedajšie vládne strany Demokratická strana Kosova (PDK) a Demokratická liga Kosova (LDK) skončili s výrazným odstupom na druhom (17 %) a treťom mieste (13 %). Zmenia sa po zostavení novej vlády vzťahy s Belehradom?
Albin Kurti, hlavný líder víťaznej strany Vetëvendosje, ktorá býva často označovaná ako antisystémová, vníma voľby ako referendum proti korupcii, pričom hovoril o najväčšom víťazstve od čias skončenia vojny v regióne. Stále je však otázne, aké zloženie bude mať budúca kosovská vláda. Enver Hodžaj, predseda druhej najsilnejšej strany PDK, už oznámil, že s Kurtiho stranou v budúcej vládnej koalícii nebude. Hodžajova strana sa taktiež zmieta vo vnútornej nestabilite, keďže jej významný člen a bývalý prezident, Hašim Thači, momentálne čelí v Haagu obvineniam zo spáchania vojnových zločinov počas vojny v Kosove, keď bol v rokoch 1996 – 1999 jedným z najvyšších predstaviteľov Kosovskej oslobodeneckej armády. Po parlamentných voľbách budú krajinu čakať prezidentské voľby, ktoré sú v Kosove nepriame. Úradujúcou prezidentkou je momentálne od novembra 2020 Vjosa Osmani.
Predstavitelia strany Vetëvendosje sa v minulosti negatívne stavali k prítomnosti medzinárodných orgánov a inštitúcií v Kosove, ktorú označovali aj za „okupáciu“, pričom dialóg so Srbskom je podľa predstaviteľov strany neefektívny. Samotný Kurti je taktiež naklonený myšlienke používania vlajky a štátnej hymny Albánska ako štátnych symbolov Kosova. Kurti okrem toho v minulosti v rámci protestu proti plánom ratifikovať dohodu so Srbskom o udelení väčšej autonómie srbskej menšine na území Kosova vypustil kanister slzného plynu v parlamente. Vzhľadom na Kurtiho názory a program jeho strany, dialóg so Srbskom nebude prioritou strany. Prikláňa sa skôr k myšlienke politického zväzu s Albánskom a vytvoreniu veľkého Albánska pod jeho vedením. Vzťahy Kurtiho s dlhoročným albánskym premiérom Ramaom sú ale dlhodobo otvorene nepriateľské, pričom Kurti sa snaží rozšíriť vplyv Vetëvendosje aj do samotného Albánska.
Súčasťou procesu normalizácie ekonomických vzťahov medzi Prištinou a Belehradom sprostredkovaných USA a podpísania tzv. Washingtonskej dohody medzi oboma balkánsikymi krajinami, bolo aj presunutie ich veľvyslanectiev do Jeruzalema, čo v prípade Kosova znamenalo nadviazanie diplomatických vzťahov s Izraelom. Tento krok bol ale nedávno ostro kritizovaný tureckým prezidentom Erdoganom, podľa ktorého uznanie Izraelu spôsobilo Kosovu „značné škody“. Hoci turecký prezident neuviedol, či sa vzťahy medzi Prištinou a Ankarou zmenia, turecké kroky by mohli súvisieť s vplyvom Ankary na tureckú menšinu v Kosove, ako aj na výstavbu budúcej kosovskej vlády. Dohoda sprostredkovaná bývalým americkým prezidentom Donaldom Trumpom tak v zahrnutí izraelskej otázky do kosovsko-srbského problému paradoxne spojila Európsku úniu a Turecko a rozdelila postoj USA a Únie.
Výsledky volieb už boli medzičasom napadnuté bosniackym a rómskym etnikom. Tvrdia, že Belehradom podporovaná kosovská strana Srbská kandidátka (Srpska lista), ktorá si bola istá svojím víťazstvom v srbskej komunite, presvedčila niektorých svojich voličov, aby zahlasovali za nesrbské menšinové komunity v snahe získať ďalších spojencov v kosovskom parlamente. Srbská menšina má v parlamente vyhradených 10 kresiel. Aj táto skutočnosť môže nasvedčovať tomu, že normalizácia vzťahov so Srbskom nebude taká jednoduchá.
Autor : Jaroslav Cabuk
