No ale skúsme tomu dať aspoň akú takú chronológiu.
Blížil sa posledný mesiac môjho gastarbeiteringu za Atlantikoma ja som stále nemal žiadne plány na záver leta. Lifeguardska licencia mikončila 6. júna, švajčarska letenka backhome znela až na 22-ho. O sezónnych zaoceánskych pracovných zážitkochsa už popísalo veľa blokov, preto skúsim tieto bolestné spomienky vynechaťa prejsť rovno k cestovateľským reflexiám z Guatemaly; krajiny,do ktorej som sa po dvoch týždňoch zo zamiloval. From d veri botom of maj hárt...
Moji východoeurópski plavčícki priatelia mali v tom časeuž dávno premyslené, kam zbaliť kufre, bol najvyšší čas aby som sa konečne rozhýbalaj ja. Las Vegas, San Francisco, Yellowstone, Porto Rico, Mexiko... Do žiadnychz tých miest sa mi nechcelo trepať. Automatov máme ako nas*atých aj doma (LasVegas), zubačku máme hneď tuná za Popradom (San Francisco), vidieťkresleného Jogi Beara naživo – to si radšej zapnem Cartoon Network (Yellowstone),Rici Martin (Porto Rico)... no... radšej pomlčím.
Pokiaľ ide o Mexiko, pôvodne som nad ním uvažoval.Pravda až do chvíle, kým som z titulu svojho povolania nemuselz trojmetrovej ľadovej vody vyťahovať jedného 200 librového Jukatánca,ktorý mi v dobrej vôli bojujúc o svoju holú existenciu takú drbol podbradu, že takmer museli zachraňovať mňa. S hispánsko—rasistickým postojomby sa po Mexiku cestovalo veľmi bolestne...
Úplnou náhodou sa mi do ruky dostal Stredoamerickýcestovateľský sprievodca. Začal som si v ňom leda-bolo listovať, až som popriiných krajinách narazil na Guatemalu;pre bežného Stredoeurópana veľkú latinsko-americkú neznámu.
Guatemala, Guatemala, kde som to počul... V mysli sa mivyjavil usmievavý maličký indiánsky deduško zvečnený na obale od zrnkovej kávy,za ktorú som minulé leto v Dubline vycáloval 15 eur... Och, ale aká bolafajnová tá kávička! Pevné rozhodnutie vycestovať smerom na juh od strýka Sama však padlo až o pársekúnd neskôr. Ďalej som si listoval vo svojom sprievodcovi, prezeral sifotografie zo stredoamerických štátov a štátikov. Až som narazil nafotografiu azúrovo-modrého jazierka obkoleseného syčiacimi sopkamizachytávajúcu guatemalského indiána v pestrofarebnom drevenom kajaku. Podňou popis:
Fall in love with Lago de Atitlán, one of the world’s most beautiful lakes
Nádhera! Bolo rozhodnuté...

No nie je to štýlové jazierko? :) foto: autor
Sopku som ešte jakživ nevidel – ak nepočítam vyhasnutý Volcán de Zobor; pravda, o jehosopečnom pôvode vedú nitrianski archeológovia a geopaleontológovia dodnesvysoké vedecké spory na nízkej úrovni. Fotografie pestrofarebnýchoptimistických Indiánov mi takisto nedali spávať. Tropická džungľa v Río Dulce, (údajne) najkrajšiestredoamerické ex-koloniálne mestečko Antiguas perspektívou sopečného horizontu, pyramídyobletované papagájmi škriekajúcimi v jazyku starých Mayov, Quetzaltenangská metropola položená vnadmorskej výške plus-mínus Gerlach... Plánované dva týždne vyhradené na moju road to Maya sa zrazu zdali žalostnemálo.
Hneď na druhý deň som skočil do kníhkupectva a zaobstaralsi najnovšie vydanie guatemalského LonelyPlanet. Nákup v miestnom Wall Marte zahŕňali okrem iného aj spacákdo mínus 18 stupňov (celzia), trekové topánky (nepremokavé), ihla (tupá), niť(šmejd), lepiaca páska (detto), šnúra na prádlo (???), baterka (doslúžilav posledný deň v Guatemale), poznámkový blok (akurát ho hľadám), perá(nepíšu...), 5 zapaľovačov(...vrátil som sa s jednými zápalkami)...a iné. Viaceré z tých vecí mi boli pri mojej ceste úplne nanič(arktický spacák), viaceré som naopak v ťažkých chvíľach, o ktoré priosamelom cestovaní nie je núdza, bohato využil (lepiaca páska ktorá nelepí).

Intelektuálna príprava pred cestou... foto: ???
V nasledujúcich týždňoch bude mať možnosť zažiťGuatemalskú road story spolu so mnou.Potúlame sa po uličkách v koloniálnej Antigue, navštívimelieskovoorieškovú farmu vo Vallhalle, stratíme sa v prvom guatemalskomhlavnom meste, ktoré 500 rokov staré zemetrasenie premenilo na obyčajný CabajČápor na stredoamerický spôsob, stretneme dve izraelské kóšer-baby,s ktorými po obdivuhodnom plaveckom výkone a’la Lago de Atitlán absolvujeme výdatnýžidovský obed uvarený na streche prístavného hostelíka, budeme svedkaminajfarebnejšieho guatemalského kontestu – tradičného indiánskeho trhuv Chichicastenangu, okúpeme sa v horúcom liečivom smradľavomkúpalisku vo výše 3000 mnm. vo Fientas Georginas, absolvujeme osamelú plavbukajakom v tropickej džungli na rieke Río Dulce... Na záver navštívime ajtrojmiliónovú smradľavú guatemalskú metropolu Guatemala City, ktorá náspsychicky pripraví na návrat domov :) Hasta luego, amigos!