Pôvodný nápad bol zvečniť bezdomovca Karola ako si kuchtí na svojej brand new plynovej bombe utorňajší obed. Nakoniec sme ale pod nitrianskym mostom na Mostnej ulici ostali s priateľkou sami. Karol asi odišiel na závodný obed do menzy...
"Jéééj, Palo aj s frajerkou! Akurát ťa s Jankou spomíname!" zakričala na nás Denisa akurát keď sme vychádzali spod mosta. Dôvody našej podmostnej návštevy sme ale obidvom dievčatám taktne zamlčali (Karol by sa hneval)...
Cestou na hrad sa nám ponúkol pekný čierno-biely pohľad na Zobor, podľa istého maďarského internetového portálu "momentálne pod slovenskou ukupáciou"...
Nitrianska cyklistická legenda Rudolf medzitým priateľke počas svojej krkolomnej jazdy skoro oddrbal odtrhol objektív...
Po unávnej ceste popri rieke ma už začínali bolieť nohy, frajerke zas dochádzala baterka. Tuná konečne nejaké fotky spod hradu. Sorry za ten apokaliptický foto-fíling...
No a túto hypermodernú opachu naši mestskí radní schválili postaviť len 20 metrov od miesta, kde Cyril s Metodom preslávili Nitru po celom vtedy známom kresťanskom svete. Blížia sa voľby, vážení občania...
Fontánová reminiscencia zo Svätoplukového námestia: Odkedy som sa pred piatimi rokmi frajersky zdrbal spadol na jej klzých schodoch, prechádzam popri nej s viac ako zvýšenou opatrnosťou. Bližšie sa, žiaľ, nepodarilo...
Na záver, ešte dovoľte stredajšiu chvíľku poézie:
Nitra moja krásna milá,
v čo si sa ty premenila?!
Si len smog a samá špina,
nie si moja - už si iná!
(Verili by ste, že s touto básničkou ma pred 10timi rokmi pani učiteľka Lukačková nechcela pustiť na Literárny Kežmarok??!!)
