Na začiatku by asi trebalo vyvrátiť jeden všeobecne panujúci mýtus, ktorý je trvalo zakorenený v ženských mysliach. Ide o výrok ktorejsi angažovanej sufražetky z revolučných rokov meruôsmich pojednávajúci práve o bozkávaní:
„Keď ťa chlap nepobozká na prvom rande, je hanblivý. Keď ťa nepobozká ani na druhom, je teplý.“
Na vlastnej koži som už niekoľkokrát pocítil škodlivé účinky takto hanebne šírených nezmyslov. Najskôr som bol označený za hanblivého, potom za superhanblivého až sa zo mňa nakoniec stal údajný homosexuál. Ženy v skutočnosti rozdeľujú mužov len do troch základných kategórií: machov, hanblivých machov a machov- gayov. Že v skutočnosti je vo väčšine prípadov chlapská povaha oveľa komplikovanejšia, čitateľom mužského pohlavia azda netreba ani pripomínať.
Vráťme sa my ale teraz späť do nočného podniku. Ak ste náhodou zabudli, ešte stále sedíme pri našej čerstvej známosti a oblbujeme ju pseudooriginálnymi kecmi o bicyklovaní, varení a spisovnej slovenčine. Otázka tejto chvíle znie: ísť ďalej, radšej počkať, alebo sa celkom vzdať? Skôr než si na ňu odpovieme, skúsme si povedať niečo o rozdieloch v ženskom a mužskom pohľade na svet.
Muži-baliči sa v skutočnosti rozdeľujú na len na dve základné skupiny. Sú to takzvaní rifle-ovia (z angl. samopal) a sniper-i (z angl. zameriavač). Odlišnosti medzi oboma typmi sa dajú vydedukovať už zo samotnej sémantiky slov. Rifle je typ baliča, ktorý dlho s ničím neotáľa a rovno „strieľa“. Čo na tom, že veľká časť nábojov minie cieľ?! Bola by to úplná slepota, ak by aspoň jeden z nich neskončil v cieli. Pobozkať, či nepobozkať? Samozrejme! A pokiaľ možno čo najrýchlejšie...
Naproti tomu sniper sa s „útočením“ nijako neponáhľa. Nikdy nestrieľa, kým si nie je celkom istý, že svoj cieľ neminie. Má iba jeden pokus. Ak ho nesprávne načasuje a minie, objekt sa vyplaší a utečie. Ja som, napríklad, typický sniper.
Skúste si teda najskôr zodpovedať otázku, či patríte medzi rifle-ov alebo sniper-ov. Ak ste to prvé, s čakaním na vhodný moment prvého bozku nebudete mať nijaký problém a prípadný neúspech vás neodradí od ďalších pokusov. Ak ste telom i dušou sniper, k prvému kroku sa neodhodláte, kým si nebudete celkom istí svojim úspechom.
Pred časom som bol svedkom zaujímavého pokusu o prvý fyzický kontakt zo strany môjho kamaráta. V momente „eM“ sa naklonil k objektu svojej túžby a pokúsil sa pritisnúť svoje pery k perám neznámej dievčiny. Keďže v jeho prípade išlo o typického „rajfla“, neodradilo ho ani to, keď sa dievča odtiahlo a naznačilo mu, že jeho nápadom bozkávať sa vôbec nie je nadšené. O niekoľko sekúnd už ležalo na priľahlom gauči a neúspešne sa pokúšalo vymaniť spod osemdesiat kilového tela dotieravého neznámeho. Nezainteresovaný pozorovateľ to vtedy mohol pokladať za pokus o znásilnenie, my ostatní sme sa zmohli len na búrlivý rehot. Išlo o typický konflikt medzi rajflom a snajperkou.
Takže ešte raz: pobozkať či nepobozkať, otáľať či radšej vyčkať?!
Ako to už v živote býva, odpovedať si budete musieť sami. Všetko záleží od okolností, predovšetkým však od toho, či máte do činenia s „rajfelkou“ alebo „snajperkou“. Zdanie môže veľakrát klamať a tak sa často stáva, že introvertná intelektuálka sa vám nakoniec od nedočkavosti sama pritisne k perám, a naopak, vyfintená „sexi buchta“ vás dorazí výrokom „Ešte nie som pripravená...“.
V ďalšom dieli nášho nikdy nekončiaceho seriálu o rozbaľovaní, prebaľovaní a vybaľovaní – teda o tom, ako pokračovať v načatom, ako nepoľaviť a ako dobehnúť až do cieľa...
