Počasie vie byť niekedy fakt „sviňa“. Tohtoročné novembrové poveternostné podmienky slovenskej nepriamej demokracii zase raz nehrali do karát. Na regionálnych župných chodníkoch zúrila čľapkanica, na Lomnickom štíte dokonca „tatranská Katrina“. Nedá sa nič robiť, ľudia radšej zostali v teple svojich prekúrených domovov...
„Za všetko môže vláda,“ vyhlasuje bohorovne ktorýsi sociálny demokrat „labouristického typu“. Veru tak. Cesty ostali neodhrnuté, obyvatelia kopaníc nemali prístup k volebným miestnostiam. Odhliadnuc od toho, že údržbu dopravných komunikácií majú na starosti regióny, viac ako trefné. Odhliadnuc od toho, že do volebných miestostí je to minimálne v prípade miest bližšie ako do supermarketu, viac ako povšimnutia hodné.
„Ľudia ešte celkom nerozumejú právomociam vyšších územných celkov,“ nechá sa počuť premiér. Občan je neinformovaný, dezorientovaný a negramotný. Asi by sme mali viac čítať noviny a zaujímať sa o prácu našich volených zástupcov. Sme neiniciantívni, ničomu nerozumieme, nostra culpa, nostra maxima culpa...
„Za všetko môže počasie,“ vyhlasujú takmer všetci ostatní. Originálny postreh. Nie je tomu tak dávno, čo sme boli svedkami opačného predvolebného extrému: za všetko vraj môže bezoblačná slnečná obloha. Občan namiesto toho, aby si uplatnil svoje volebné právo, rozpŕchol sa do svojich záhrad a poďho trhať burinu. Občan namiesto toho, aby si uplatnil svoje volebné právo, nerozpŕchol sa pre istotu nikde. Samá voda, páni politici...
Skúsme to inak: čo takto, prestať sa vyhovárať na Boha slnka a začať hľadať chybu v sebe? Tohtoročná predvolebná kampaň podľa toho, čo sme videli, nemala v histórii našej krajiny obdobu. Predseda SMK versus šéf SIS, Pavol Rusko a jeho parlamentná reality show, Mikuláš Dzurinda a jeho „fičoviny“, Robert Fico a jeho „nemáme sa o čom baviť“...
Pokiaľ ide o mňa, napriek všetkému som svoj hlas nenechal prepadnúť. Aj keď, po predpovediach počasia zo strany našich politikov by bolo v takomto nečase do volebných miestostí hriechom aj psa vyhnať...
